Kone a pravdepodobne aj nosorožce spolu s ďalšími väčšími kopytníkmi (bizóny, pratury, jelene) boli hlavnými zdrojmi obživy pre neandertálcov na Slovensku. Vyplýva to z unikátneho výskumu doktoranda Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Tomáša Čeklovského, pod vedením doc. Mgr. Martina Sabola, PhD. K zaujímavostiam určite patrí aj to, že už neandertálci mali radi špik z kostí.
Pri skúmaní vyše 11 500 zvieracích kostí a zubov (ako aj ich úlomkov) z Prepoštskej jaskyne v Bojniciach (z obdobia približne pred 40 000 rokmi) Mgr. Tomáš Čeklovský, študent doktorandského stupňa paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK (PriF UK), zistil v spolupráci s ďalšími odborníkmi, že hlavnou lovnou zverou neandertálcov na Slovensku boli kone divé, ale i nosorožce srstnaté, bizóny, pratury, jelene obrovské, soby a vzácnejšie aj mamuty srstnaté. Zaujímavý je aj výskyt leva jaskynného a medveďa. K ďalším nájdeným zvieratám patrili lasicovité mäsožravce a zajace, spolu s hlodavcami, vtákmi, hadmi a žabami.
Hlavným spôsobom obživy neandertálcov bol organizovaný lov. Súviselo to s rozvojom ľudskej spoločnosti, s celkovým rozumovým vývojom človeka, ktorý viedol k zdokonaleniu výroby kamennej industrie a praktickejšiemu využívaniu ohňa. Stávali sa vo väčšej miere závislými od výsledkov lovu, pričom významnú zložku získavania obživy tvoril aj zber korienkov, rastlín a ich plodov. Táboriská neboli vyberané náhodne, ale s istým zámerom vychádzajúcim zo znalosti terénu a priestoru, v ktorom sa skupiny lovcov a zberačov pohybovali.
Na kostiach sú nájdené zásahy po ľudskej činnosti v podobe početných zárezov a obíjaní. Mnohé kosti sa našli aj spálené. Najčastejšie sa tieto zásahy vyskytovali na kostiach veľkých zvierat, ako sú mamut, nosorožec, pratur, bizón a kôň. „Neandertálci odrezávali z kostí časti mäsa a zámerne rozbíjali dlhé kosti za účelom získania kostnej drene (špiku). Spálenie kostí dokazuje, že mäso si mohli aj čiastočne tepelne upravovať,“ vysvetľuje Tomáš Čeklovský z PriF UK. Zaujímavé je aj to, že na niektorých kostiach sa našli stopy po aktivite predátorov, resp. zdochlinožravcov v podobe stôp po ohryzoch a odhryznutí. Hlavným pôvodcom týchto stôp sú hyeny, no nie je vylúčená ani aktivita iných mäsožravcov, napr. vlkov.
Prepoštská jaskyňa v Bojniciach reprezentuje paleolitické osídlenie na území Hornej Nitry. Lokalitu tvorí mohutný jaskynný previs s 8 m dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí Bojnický zámok. Ide o jedno z najvýznamnejších neandertálskych osídlení s micoquienskou kultúrou na území Slovenska.
Prepoštskú jaskyňu používali neandertálci ako prechodné sídlisko, pričom ju mohli sezónne využívať rôzne tlupy lovcov a zberačov, ktorí sa museli adaptovať na lokálne podmienky. Osídlenia boli krátkodobé a v období neprítomnosti človeka jaskyňa slúžila pravdepodobne ako hyení brloh.
„Som rád, že naši doktorandi sú úspešní vo svojom výskume a prispievajú nielen k poznaniu ľudstva, ale súčasne aj k šíreniu dobrého mena našej alma mater,“ hovorí rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.
Autori:
PhDr. Andrea Földváryová
vedúca
Oddelenie vzťahov s verejnosťou
Univerzita Komenského v Bratislave
www.facebook.com/Comenius.University
Foto, graf: Tomáš Čeklovský