V posledných rokoch upustili biológovia od zaužívaného termínu alfa vlka. Viete prečo?
Zdroj: iStockphoto.com
Tretí marcový deň si pripomíname a oslavujeme Svetový deň divej prírody alebo aj Svetový deň voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Cieľom je zvýšiť povedomie o ich prínose, ochrane a o potrebe boja proti nelegálnemu obchodovaniu. Súčasťou slovenskej divej prírody je aj vlk dravý, ktorý dostal celoročnú ochranu pred lovom a odchytom 1. júna 2021.
Slovné spojenie alfa samec je nám všetkým dobre známe. Používame ho veľakrát na označenie jedinca, ktorý demonštruje svoju silu a dominanciu. Alfa je v skupine sociálne žijúcich živočíchov ten, ktorého ostatní nasledujú. Ak ste niekedy počuli výraz alfa vlk, možno by ste si pod ním predstavili lámanie tesákov a boj na život a na smrť. Predstava, že vlčie svorky vedie nemilosrdný diktátor, je v našej kultúre hlboko zaužívaná, no najnovšie pozorovania ukazujú, že je to mýtus.
Biológovia, ktorí sledujú voľne žijúce vlky, upustili v posledných rokoch do značnej miery od termínu alfa. Zistili totižto, že väčšina vlčích svoriek tvorí jednoducho rodiny na čele s rozmnožujúcim sa párom a krvavé súboje o nadvládu sú zriedkavé.
„Predstavte si, že by ste ľudského otca nazvali alfa samcom, je to, skrátka, otec rodiny. A presne tak je to aj s vlkmi,“ vysvetľuje David Mech, vedúci pracovník U. S. Geological Survey, ktorý študuje už desaťročia vlčie svorky vo voľnej prírode.
- Vlky sivé, z ktorých pochádzajú aj psy, boli domestikované vo východnej Eurázii asi pred 15 000 rokmi.
- Sú vzrastovo najväčším členom čeľade psovitých.
- Vlk a iné šelmy sú v EÚ striktne chránené smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov.
- Plnia v ekosystéme nezastupiteľnú regulačnú, selekčnú a asanačnú rolu.
- Svoje teritórium si vlčie svorky označujú zavýjaním, ale i rôznymi inými znakmi, napríklad trusom či označkovaním miest vo svojom revíri, podobne ako psy.
V umelo vytvorenej skupine sa vlky správajú inak
Podobne ako mnoho iných, aj Mech používal kedysi označenia alfa a beta na opis hierarchie v skupine. Terminológia je podľa neho už desaťročia zastaraná a vznikla na základe výskumu z polovice 20. storočia na svorkách vlkov žijúcich v zajatí. Problém je, že keď ich ľudia držia v zajatí, zvyčajne tvoria skupinu dospelé zvieratá, ktoré nie sú v rodinnom príbuzenstve. V týchto prípadoch potom vzniká hierarchia dominancie, správajú sa inak, ako keď si môžu svoju rodinu prirodzene vytvoriť. Niečo podobné sa deje s ľuďmi vo väzení.
Naproti tomu tvorí svorky divých vlkov zvyčajne rodičovský pár – samec, samica – a ich potomkovia (6 až 10 jedincov) z posledných dvoch až troch rokov, ktorí sa ešte nevydali na svoju vlastnú cestu. Štúdia biológa Mecha z roku 1999 patrila medzi prvé viacročné výskumy. Ukázalo sa, že všetci členovia svorky sa podriaďujú rodičovskému páru a najmladšie mláďatá poslúchajú svojich starších súrodencov.
Súboj o dominanciu je v typickej svorke v podstate neslýchaný. Keď majú potomkovia dva až tri roky, opúšťajú rodinu, hľadajú si partnerov a snažia sa založiť si vlastnú svorku. Konflikt, hoci ojedinelý, môže nastať pri kŕmení, keď chce pár najskôr nakŕmiť svoje najmladšie mláďatá, a preto sa môžu jednoročné jedince cítiť odstrčené.
Mláďa vlka s matkou. Zdroj: iStockphoto.com
Koľko vlkov máme na Slovensku?
Početnosť vlka dravého na Slovensku závisí od obdobia, v ktorom sa stav zisťuje, spresňuje Ministerstvo životného prostredia SR. Doterajšie štatistiky Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) ukazujú, že v jarnom období sa na Slovensku nachádza približne 400 jedincov vlka dravého, kým v jesennom období môže početnosť dosahovať 600 až 700 jedincov. Rozdiel medzi obdobiami spočíva v tom, že početnosť vlka počas zimy pre mortalitu klesá. Naopak, jesenné expertné odhady sú vyššie, pretože v tomto období sa počty členov svoriek navyšujú o nové prírastky.
Expertné odhady odborníkov spočívajú v kombinácii údajov z telemetrie, záberov z fotopascí a všeobecných poznatkov o spôsobe života a správaní vlka dravého, ktoré má svoje charakteristické črty, ako je veľkosť územia obývaného vlčou svorkou či rozpätie počtu jedincov vo svorke.
Bližšie informácie o početnosti vlka dravého ukáže výskum Karlovej univerzity v Prahe, ktorý si objednala Štátna ochrana prírody SR. Na určenie početnosti vlka dravého na Slovensku odovzdala ŠOP SR Karlovej univerzite celkovo 1 087 genetických vzoriek.
Vlk eurázijský. Zdroj: iStockphoto.com
Keď sa veľkosť svorky znásobí
V zriedkavých prípadoch sa veľkosť svorky nafúkne na desiatky jedincov, ako sa to stalo napríklad v Yellowstonskom národnom parku. Mladí vlci ostali so svojou pôvodnou svorkou, pretože mali dostatok potravy a odchod bol nebezpečnejší. Mech hovorí, že je to také isté, ako keď si povieme: „Zostanem doma, kde dostanem aspoň nejaké jedlo.“
„Keď dôjde k takémuto nárastu, môže existovať viac ako jeden chovný pár a konkurencia môže prepuknúť o miesta rozmnožovania. V takom prípade platí označenie alfa,“ hovorí biológ David Ausband. Druhou chovnou samicou je obyčajne dcéra samice rodičovského páru. Mať v svorke viacero rozmnožujúcich sa párov je však nezvyčajná situácia.
Lov a odchyt vlkov môže tiež zasiahnuť do zloženia skupiny. Rozmnožujúce sa samce a samice bývajú staršie, majú viac skúseností a robia aj menej chýb, takže o život zvyčajne prichádzajú mladší vlci. Ak sa však stane, že je zabitý člen rodičovského páru, môže na jeho miesto nastúpiť osamelý vlk.
Zdroj: komunikácia s MŽP, SME, Nature, VEDA NA DOSAH, Sciencetrek, Zaujimavysvet
