Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vlky v národných parkoch zomierajú najčastejšie vinou ľudí

VEDA NA DOSAH

Podľa novej rozsiahlej štúdie človek má aj nepriamy negatívny vplyv na ich reprodukciu a život vo svorke.

Svorka sivých vlkov. Zdroj: iStockphoto.com

Človek má negatívny vplyv na reprodukciu vlkov a ich život vo svorke. Zdroj: iStockphoto.com

Podľa novej štúdie realizovanej pod vedením mladej výskumníčky Kiry Cassidyovej z Yellowstonského národného parku je významnou príčinou mortality vlkov v národných parkoch práve človek. Úmrtnosť, ktorú má na svedomí, podľa odborníkov spôsobuje nestabilitu vlčích svoriek žijúcich v parkoch.

Na štúdii, zverejnenej v odbornom časopise Frontiers in Ecology and the Environment, participovali autori z piatich národných parkov a traja výskumníci z projektu Voyageurs Wolf Minnesotskej univerzity. Financoval ju Minnesotský fond pre životné prostredie a prírodné zdroje.

Svorka je základnou jednotkou

Pre vlka sivého je základnou biologickou jednotkou svorka. Výskumníci sa preto zamerali práve na vplyv človeka na ňu. Cassidyová so svojím tímom porovnávala, čo sa stalo s vlčími svorkami, v ktorých bol aspoň jeden člen zabitý človekom, v porovnaní so svorkami, v ktorých nezomrel vplyvom ľudskej činnosti žiadny jedinec.

Výskumníci zistili, že v prípade prvej skupiny sa šanca, že spolu zotrvajú do konca roka, znížila až o 27 percent a reprodukcia klesla o 22 percent. Najvýraznejší dosah na svorku malo najmä uhynutie vodcu. Za takých okolností sa do konca roka rozpadli takmer tri štvrtiny svoriek (73 percent) a reprodukcia vlkov klesla takmer o polovicu (49 percent).

Ľudia šelmám zásadne menia život

Hoci vedci primárne neskúmali zmenu celkovej populácie vlkov v národných parkoch spôsobenú ľudskou činnosťou, ich práca jasne ukazuje, že aj keď ľudia nemajú priamy vplyv na celkovú veľkosť populácie vlkov, zásadne menia určité aspekty ich života.

Výskum realizovala mladá vedkyňa Kira Cassida z Yellostonského národného parku. Zdroj: Facebook Yellostonského národného parku

Výskum realizovala mladá vedkyňa Kira Cassidyová z Yellowstonského národného parku. Zdroj: Facebook Yellowstonského národného parku

Zo štúdie zároveň vyplynulo, že vzhľadom na pomer času, ktorý vlky trávia v národných parkoch a za ich hranicami, zomierajú častejšie, než by mali.

Najviac času mimo hraníc parku v rámci výskumu trávia vlky z národného parku Voyageurs. Vlky, ktorých teritóriá sa nachádzajú pre nepravidelný tvar parku často na jeho hraniciach, sa pohybujú podľa štúdie mimo neho až 46 percent celkového času. Výskumníci zistili aj to, že až za polovicou úmrtí týchto vlkov stál človek. Najčastejšou príčinou smrti bolo pytliactvo za hranicami národného parku, kde vlky nie sú legislatívne chránené.

Legálne ulovených je len 53 percent

Úmrtnosť monitorovaných vlkov vo všetkých skúmaných parkoch – Yellowstonu, Grand Tetonu, Denali, Yukon-Charley Rivers a Voyageurs – predstavuje dokopy 36 percent, z toho legálne ulovených a odchytených vlkov mimo hraníc národného parku bola len zhruba polovica (53 percent).

Tieto zistenia podľa vedcov len podčiarkujú dôležitosť spolupráce štátnych a federálnych agentúr pri ochrane a vytváraní vhodných podmienok na existenciu voľne žijúcich živočíchov, ktoré sa pohybujú aj na chránených územiach národných parkov. „Riadenie populácií zvierat voľne žijúcich v národných parkoch je pre nás veľkou výzvou. Vlky totiž nepoznajú hranice parku,“ uzavrel Joseph Bump z Vysokej školy potravinových, poľnohospodárskych a prírodných vied Minessotskej univerzity.

Zdroje: EurekAlert!, Frontiers in Ecology and the Environment

(af)

 

 

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky