Prof. RNDr. Dušan Plašienka, DrSc. je vedúcim Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je profesorom geológie a garantom študijného odboru tektonika na PriF UK v Bratislave. Zaoberá sa tektonicky a štruktúrne orientovaným výskumom hlavne mezozoických komplexov Západných Karpát, predovšetkým v oblasti Malých Karpát, Považského Inovca, veporika a bradlového pásma, ako aj regionálnou geológiou, paleotektonickou evolúciou a geodynamikou celých Karpát. Na základe predovšetkým vlastných výskumov vytvoril základnú schému sukcesie alpidných tektonických a metamorfných udalostí Západných Karpát a podrobne rekonštruoval paleotektonický vývoj západokarpatského orogénneho klinu. Prof. Plašienka je autorom a spoluautorom množstva vedeckých prác, o. i. jednej monografie a kapitoly o tektonike Karpát v prestížnom knižnom diele „The Geology of Central Europe“ publikovanom Londýnskou geologickou spoločnosťou. Prednášal na početných domácich a zahraničných konferenciách a na univerzitách v Amsterdame, Bazileji, Budapešti, Tübingene, Leobene, Brne a v Prahe. Viedol a vedie viacero výskumných projektov a pôsobí aj ako organizátor vedeckého geologického života na Slovensku (predseda Slovenskej geologickej spoločnosti, Národného geologického komitétu, Tektonickej komisie Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie a iné).
Zaujímali ste sa niekedy o to, čo leží pod vašimi nohami, presnejšie pod chodníkom po ktorom kráčate každý deň do školy? Zväčša asi veľmi nie, a pritom je geosféra pre život človeka rovnako dôležitá ako atmosféra, hydrosféra či bio-sféra. Geosféra – to sú horniny zemskej kôry vrátane pôdneho pokryvu, pričom horniny sú predmetom štúdia jednej z hlavných prírodovedných disciplín – geológie. Horniny vznikajú viacerými spôsobmi, po miliardy rokov postupne budujú zemskú kôru, v ktorej sa premieňajú, premiestňujú a vytvárajú tak pestrú mozaiku geologickej stavby každého územia. Tú sa potom geológovia pokúšajú rôznymi metódami vysvetliť a rekonštruovať kedy a ako dané horniny vznikli a ako sa dnešnej polohy dostali. Bratislava má šťastie na dobrú polohu nielen z geografického, ale aj z geologického hľadiska. Geologická mapa Malých Karpát hrá mnohými farbami, čo naznačuje ich veľmi pestré horninové zloženie. V prednáške načrtneme hlavné rysy geologickej stavby a tektonického vývoja Malých Karpát a priblížime niektoré zaujímavé a významné geologické fenomény, ktoré možno v okolí Bratislavy vidieť.
