Je to jej posledná návšteva vo vnútornej slnečnej sústave a súčasne posledná možnosť uvidieť ju.
Od marca je na oblohe kométa, ktorá môže po priblížení k Zemi začiatkom októbra zjasnieť až na hranicu viditeľnosti voľným okom. Ide o kométu C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS), ktorá sa objavila na slovenskej oblohe v dosahu stredne veľkých ďalekohľadov už v marci. V septembri nie je pozorovateľná, keďže je na oblohe blízko Slnka. Pokiaľ prežije septembrové priblíženie k Slnku, môže však po priblížení k Zemi v polovici októbra zažiariť v plnej kráse.
Vidieť kométu bez ďalekohľadu nie je bežné. Zo štatistiky pozorovaní vychádza, že v priemere môžeme vidieť kométu, ktorá je jasnejšia ako druhá magnitúda (približne jasnosť hviezdy Polárka v súhvezdí Malého medveďa), raz za 5,5 roka. Kométa jasnejšia ako prvá magnitúda (najjasnejšie hviezdy na oblohe) sa objaví len raz za 10 rokov. Samozrejme, niekedy sa vyskytnú dve jasné kométy v rozpätí roka, zatiaľ čo inokedy bude medzi takýmito zjaveniami 20-ročný interval. Je zrejmé, že ide o výnimočnú udalosť, nenechajte si ju preto ujsť.
Kométa C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS)
Kométa C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS) je kométa z Oortovho oblaku komét. Tento oblak je zásobáreň komét pretrvávajúca z čias vzniku slnečnej sústavy siahajúca až do polovice vzdialenosti k najbližšej hviezde. Aj v tejto veľkej vzdialenosti podliehajú kométy gravitačnej príťažlivosti Slnka, okolo ktorého obehnú za milióny rokov. Náhodným vonkajším vplyvom – buď blízkym prechodom nejakej hviezdy, alebo pôsobením galaktických slapov – je kometárne jadro vychýlené zo svojej stabilnej dráhy a nasmerované buď preč zo slnečnej sústavy, alebo, naopak, smerom k Slnku do oblasti planét.
Afélium, najvzdialenejší bod dráhy kométy C/2023 A3 voči Slnku (teda miesto, odkiaľ kométa priletela k svorám), je vo vzdialenosti viac ako 100 000 astronomických jednotiek (astronomická jednotka je priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka, približne 150 miliónov km). Kométa C/2023 A3 bola objavená na observatóriu Purple Mountain Observatory v Číne 9. januára 2023, potom stratená a znovu nezávisle objavená organizáciou ATLAS (Asteroid Terrestrial-Impact Last Alert System) na observatóriu Sutherland v Južnej Afrike 22. februára 2023. Tsuchinshan je čínsky názov observatória na Purpurovej hore a ATLAS skratka pozorovacieho programu na vyhľadávanie k Zemi sa blížiacich asteroidov.
Obieha okolo Slnka v opačnom smere
Po výpočte predbežnej dráhy potrebnej na pozorovanie počas ďalších nocí bola kométa dodatočne nájdená na takmer 30 predobjavových snímkach získaných medzi 9. aprílom a 12. decembrom 2022 na observatóriách Haleakala Observatory na Havajských ostrovoch, Cerro Tololo Inter-American Observatory v Čile a Palomar Observatory v USA. Predĺženie pozorovacieho oblúka vďaka predobjavovým pozorovaniam umožnilo významne spresniť výpočet dráhových parametrov. Celkový počet astrometrických určení presnej polohy kométy presiahol 4 000, čo zaručuje veľmi presne vypočítanú dráhu.
Kométa prejde perihéliom (najbližšie popri Slnku) vo vzdialenosti 0,39 astronomickej jednotky 27. septembra 2024, pričom sklon roviny dráhy kométy k rovine ekliptiky (rovina obehu planét okolo Slnka) je 139,1 stupňa. Hodnota sklonu väčšia ako 90 stupňov vyjadruje skutočnosť, že kométa sa pohybuje po tzv. retrográdnej dráhe, čo znamená, že obieha okolo Slnka v opačnom smere, ako sa okolo neho pohybujú všetky planéty a veľká väčšina asteroidov.
Najbližšie popri Zemi prejde kométa C/2023 A3 12. októbra 2024 vo vzdialenosti 0,47 astronomickej jednotky, čo je približne 70,5 milióna km. Kometárne jadro je v porovnaní s planétami veľmi malé, a preto ich gravitačné pôsobenie mení dráhu kométy, aj keď nedôjde k vzájomným blízkym priblíženiam. V dôsledku týchto planetárnych porúch opustí kométa slnečnú sústavu po mierne hyperbolickej dráhe. Je to teda jej posledná návšteva vo vnútornej slnečnej sústave a súčasne posledná možnosť uvidieť ju.
Jej jasnosť môže prekvapiť
Prechod perihéliom koncom septembra a následná minimálna vzdialenosť od Zeme v polovici októbra nám dávajú nádej, že bude mimoriadne jasná a dobre viditeľná buď malým ďalekohľadom, alebo voľným okom.
Úspešný americký objaviteľ komét David Levy povedal: „Kométy sú ako mačky, majú chvost a urobia len to, čo uznajú za vhodné.“ Vyjadruje to skúsenosť astronómov s predpoveďami jasnosti a správaním komét, ktoré až príliš často vybočuje z očakávaných rámcov. V minulosti takéto predpovede pre niektoré kométy s podobnými parametrami (t. j. objavené dávno pred perihéliom ako dosť jasný objekt, ktorý sa približoval k Slnku na malý zlomok vzdialenosti Slnko – Zem) pri mnohých príležitostiach žalostne zlyhali (napr. známa Kohoutkova kométa v rokoch 1973 – 1974), ale v iných prípadoch sa ukázali ako správne. Na jasnosť kométy vplýva veľa faktorov. Okrem geometrických parametrov (vzdialenosť od Slnka a Zeme, fázový uhol Slnko – kométa – Zem) hrá úlohu aj aktivita Slnka v smere ku kométe, ale najmä stavba a zloženie samotného kometárneho jadra. A to je hlavný kameň úrazu, keďže o zložení a stavbe konkrétneho kometárneho jadra väčšinou nevieme nič.
Niektorí nepredpokladajú, že ju uvidíme
A tak existuje nie zanedbateľná skupina vedcov, ktorá si myslí, že kométu voľným okom neuvidíme. Známy česko-americký kometárny vedec Zdeněk Sekanina si dokonca myslí, že kométa nevyhnutne skončí tak, že neprežije priblíženie k Slnku. Opiera sa o pozorovania uruguajského astronóma Ignacia Ferrina, na základe ktorých zistil 5 mesiacov pred prechodom kométy perihéliom (15. apríla 2024) razantné zníženie produkcie prachových častíc, ktoré boli dovtedy vo forme prachovej komy a unikajúcich prachových prúdov zodpovedné za mimoriadnu jasnosť kométy.
Na základe pozorovaných prudkých zmien jasnosti, ako aj nezvyčajného tvaru prachového chvosta vo forme kvapky títo vedci predpokladajú, že v kometárnom jadre už prebieha pomalá fragmentácia, ktorá môže pred prechodom perihéliom alebo tesne po ňom viesť k rozpadu kometárneho jadra buď na niekoľko veľkých častí, alebo na obrovské množstvo drobných úlomkov. V prípade rozpadu na drobné úlomky sa rozpad prejaví náhlym nárastom jasnosti a následne sa kométa pozorovateľom stratí, keďže drobné úlomky nebudú zo Zeme pozorovateľné.
Ktorý zo scenárov príroda zrealizuje, uvidíme už o pár týždňov.
Na obrázku nižšie vidno postupný nárast jasnosti s približovaním kométy k Slnku, ktorý sa výrazne zrýchlil približne 190 dní pred prechodom perihéliom (približne 21. marca 2024). Mohlo to byť spôsobené fragmentáciou jadra a s tým spojenou produkciou prachu. Po vyčerpaní tohto zdroja vidíme zreteľný pokles jasnosti od 165. dňa pred prechodom perihéliom. Indície rozpadu z priebehu svetelnej krivky sú silne podporené údajmi o veľkosti produkcie prachu. Produkcia prachu bola takmer konštantná medzi decembrom 2023 a februárom 2024. V marci sa začala prudko zvyšovať a do polovice apríla dosiahla vrchol, po ktorom nasledoval prudký pokles.
V prvej dekáde októbra zapadá kométa tesne po Slnku, v polovici októbra až 3 hodiny po Slnku. Začiatkom novembra zapadá o 21. hodine, v decembri už o 19. hodine. Efemerida (tabuľka zobrazujúca polohy Slnka, Mesiaca a planét v danom čase) pre 0 hodín UT:
Dátum | R.A. 2000 | Decl. 2000 | El | m1 |
---|---|---|---|---|
Október 08 |
12 30 | -03 42 | 6,6 | 4,1 |
18 | 15 55 | +01 40 | 37,3 | 5,2 |
28 | 17 39 | +03 31 | 54,4 | 7,1 |
November 07 |
18 22 | +03 54 | 56,2 | 8,5 |
17 | 18 45 | +04 05 | 53,4 | 9,6 |
27 | 19 02 | +04 21 | 48,9 | 10,5 |
December 07 |
19 15 | +04 44 | 43,9 | 11,2 |
17 | 19 27 | +05 16 | 38,9 | 11,8 |
27 | 19 37 | +05 57 | 34,3 | 12,3 |
R.A. 2000 a Decl. 2000 – súradnice kométy na oblohe; El – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch; m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach
(JM)