Štruktúry v púštnom pieskovci vytvorené vodou poukazujú na to, že sa voda na Marse udržala oveľa dlhšie, než si vedci doteraz mysleli.
Kráter Gale na Marse je veľký približne ako štáty Connecticut a Rhode Island. Vedci sa domnievajú, že sa v ňom voda uchovala dlhšie, než sa predpokladalo. Zelená bodka ukazuje miesto pristátia rovera Curiosity úradu NASA. Zdroj: Wikimedia Commons, autor: NASA/JPL-Caltech/ESA/DLR/FU Berlin/MSSS
Vedci z Imperial College London a NASA zistili, že v kráteri Gale na Marse bolo viac vody, než sa doteraz predpokladalo. Pred miliardami rokov sa v kráteri Gale nachádzalo jazero, postupne sa však klíma zmenila a z Marsu sa stalo suché miesto, pripomínajúce púšť.
Medzinárodný tím pod vedením vedcov z Imperial College London objavil dôkazy o tom, že v marťanskom kráteri Gale – panve s priemerom 154 kilometrov južne od rovníka – bolo dosť vody ešte dlho po tom, čo sa z Marsu stalo vyprahnuté miesto.
Zistenia majú podľa vedcov vplyv na naše chápanie meniacej sa klímy na Marse aj na to, kde hľadať ďalšie stopy možného života. Výsledky štúdie boli publikované v časopise Geology.
Stopy, ktoré zanechala voda
Pomocou údajov a snímok z rovera Curiosity úradu NASA výskumníci našli stopy po vode: deformované vrstvy v púštnom pieskovci, ktoré podľa nich mohla vytvoriť len voda.
„Je jasné, že za každým z možných spôsobov deformácie tohto pieskovca stojí voda.“ Steven Banham, Imperial College London
Vedci si však nie sú istí, či išlo o kvapalnú vodu, ľad, alebo o soľný roztok. „Táto voda mohla byť pod tlakom kvapalná, vtlačená do sedimentov, v dôsledku čoho ich deformovala. Mohla byť zamrznutá, pričom deformácie spôsoboval opakovaný proces mrznutia a topenia. Mohla byť aj slaná, podliehajúca veľkým teplotným výkyvom,“ uviedol hlavný autor štúdie Steven Banham z Katedry vied o Zemi a inžinierstva na Imperial College London.
Oáza uprostred púšte
Vedci nespochybňujú, že väčšina povrchovej vody na Marse zmizla v polovici geologického obdobia Hesperian (pred 3,7 až 3 miliardami rokov). Nové zistenia však naznačujú, že voda bola vo veľkom množstve prítomná aj v období neskorého Hesperianu, nachádzala sa však v malej hĺbke pod povrchom.
Aby získali lepšiu predstavu o niekdajšej klíme na planéte Mars a o tom, či bola vhodná pre život, hľadajú vedci pomocou rovera Curiosity stopy v horninovom materiáli červenej planéty. Tento výskum je súčasťou misie úradu NASA Mars Science Laboratory mission.
Výskum rovera Curiosity
Rover Curiosity skúma kráter Gale a severné úbočie jeho centrálnej hory Mount Sharp od roku 2012. Hora vysoká 5,5 kilometra, nachádzajúca sa v kráteri, sa utvárala po vrstvách. Najprv s prichádzajúcimi jazernými a riečnymi sedimentmi a neskôr púštnymi sedimentmi a vetrom počas predpokladaného obdobia vysychania Marsu.
Výskumníci teraz pomocou hlavnej vedeckej kamery sondy Curiosity, zariadenia Mastcam (celý názov The Mast Camera), urobili snímky vrstiev sedimentov Mount Sharp. Ich cieľom je nájsť stopy toho, ako sa tieto horniny formovali.
Mastcam pozostáva z dvoch zobrazovacích systémov, namontovaných na stožiari diaľkového snímania rovera. Zdroj: NASA Science
Štruktúry vytvorené vodou
Počas výstupu rover narážal na čoraz mladšie horniny usadené v čoraz suchšom prostredí. Nakoniec sa dostal k pieskovcovému ložisku, takzvanej Stimsonovej formácii, pozostatku púšte s rozsiahlymi piesočnými dunami.
Snímky, ktoré kamera urobila, zachytili aj útvar, ktorý sa ukladal po vzniku hory Mount Sharp, v čase, keď už podľa vedcov Mars vysychal. Odhalili, že časť útvaru, takzvaná Feorachasova štruktúra, obsahuje prvky, na ktoré jednoznačne pôsobila voda.
Podľa spoluautorky štúdie Amelie Robertsovej z Katedry vied o Zemi a inžinierstva na Imperial College London „vrstvy sedimentov v kráteri odhaľujú prechod od vlhkého prostredia k suchšiemu v priebehu času, čo odráža premenu Marsu z vlhkého a obývateľného prostredia na nehostinný púštny svet. Tieto vodou vytvorené štruktúry v púštnom pieskovci však ukazujú, že voda sa na Marse udržala oveľa dlhšie, než sa doteraz predpokladalo“.
Hľadanie mimozemského života
Objav vedcov má význam pre budúce vesmírne výskumné misie, najmä pri hľadaní mimozemských známok života. Na Marse sa formácia Stimson a podobné púštne pieskovce doteraz považovali za menej sľubné ciele pri hľadaní biosignatúr – dôkazov dávneho prvotného života – na Marse. Nález štruktúr vytvorených vodou túto predstavu mení.
„Naše zistenia odhaľujú nové možnosti výskumu. Osvetľujú potenciál života na Marse a poukazujú na to, kde by sme mali pokračovať v pátraní po nových stopách,“ uviedol Steven Banham na margo najnovších poznatkov.
Zdroj: TS Imperial College London, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave
(zh)
