Človek sa vždy zaujímal o veci a javy vo svojom blízkom aj vzdialenom okolí a snažil sa ich pochopiť a vysvetliť. Rovnako je to aj so Slnkom. Vždy bolo na našej dennej oblohe najjasnejšie, najväčšie, vzbudzujúce úctu a obdiv. Hlboko vo Vesmíre je Slnko jednou bezvýznamnou hviezdou. Spolu s ďalšími miliardami hviezd sa nachádza na okraji galaxie Mliečna cesta.
Slnko je naším zdrojom svetla, tepla a energie
V noci, alebo pri úplnom zatmení Slnka si najlepšie uvedomíme, že bez svetla zo Slnka by sme nemali veľa šancí na prežitie. Množstvo slnečnej energie ktoré dopadá každú sekundu zo Slnka na vrchnú časť zemskej atmosféry sa rovná 1370 W/m2. Je to tzv. Slnečná konštanta. Aj súčasná energia, ktorú čerpáme pre našu potrebu z uhlia a ropy, je energia zo Slnka – dopadla v minulosti na našu Zem, prešla určitou premenou a uložila sa v hĺbkach.
Slnko vplýva na našu Zem a na nás
Všetky erupcie, výbuchy a výrony energie a častíc zo Slnka priamo či nepriamo vplývajú na medziplanetárne prostredie, na našu Zem a tým aj na nás.
Slnko je naša najbližšia hviezda
Slnko je unikátnym laboratóriom fyzikálnych procesov. Je to naša najbližšia hviezda. Všetky ostatné sú tak nesmierne vzdialené od nás, že na nich nemôžeme vidieť žiadne detaily a ich vplyv na našu Zem je prakticky nulový. Len na našom Slnku sme schopní rozlíšiť najmenšie detaily slnečnej atmosféry, slnečného povrchu a darí sa nám dokonca nazrieť aj pod slnečný povrch.
Európsky slnečný teleskop:
„Hlavným a takmer jediným zdrojom našich vedomostí o Slnku je slnečné žiarenie, uviedol astrofyzik RNDr. Aleš Kučera, CSc. Zdôraznil, že „zo Slnka k nám prichádza žiarenie v celej škále elektromagnetického spektra, ale najviac sa dozvedáme z takzvaného viditeľného svetla, malej časti celého rozsahu. Slnko pozorujeme v gama žiarení, v röntgenovom žiarení, ultrafialovom žiarení, vo viditeľnom svetle, v infračervenom žiarení a v rádiovom žiarení. Najviac sa dozvedáme z viditeľného svetla, ktoré si rozložíme na spektrum – dúhu a skúmame v ňom spektrálne čiary. V spektre sú tisíce spektrálnych čiar.“
Astrofyzika je boj o fotóny a o priestorové a časové rozlíšenie. So zväčšením priestorového rozlíšenia sa zásadne zmení pohľad na podstatu skúmaného objektu a získavame poznatky, ktoré sme predtým nemali šancu získať. Množstvo žiarenia nie je v jednotlivých oblastiach rovnaké. Najviac žiarenia prichádza vo viditeľnej oblasti a úplne najviac v modro-zelenej časti spektra. Preto sú aj naše oči (a oči väčšiny živočíchov) citlivé na túto časť spektra.
Slnko je aktívna hviezda, ktorá neustále vysiela do medziplanetárneho priestoru žiarenie, vyvrhuje hmotu a magnetické pole a ovplyvňuje okolie našej Zeme, zemskú magnetosféru, atmosféru.
Teória a modely slnečného dynama musia vysvetliť 11-ročný slnečný cyklus. Tie modely sú zložité, reálny výpočet vyžaduje extrémne výkonné počítače a aj tak výpočet trvá mesiace počítačového času.
S témou Výskum Slnka a jeho vplyv na našu planétu vystúpil v Bratislavskej vedeckej cukrárni 19. septembra 2017 RNDr. Aleš Kučera, CSc., z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Predstavil najnovšie poznatky o slnečnom vnútri, ukázal javy v slnečnej atmosfére a vysvetlil podstatu slnečných erupcií a výronov plazmy zo slnečnej koróny. Kľúčovou témou prednášky bolo magnetické pole Slnka. Predstavil aj projekt EST – Európsky slnečný teleskop s veľkým zrkadlom (priemer 4 m), ktorý pripravuje Európske konzorcium vrátane Slovenska.
Astrofyzik RNDr. Aleš Kučera, CSc., študoval astronómiu a astrofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1993 – 1994 absolvoval postdoktorandský pobyt na Kiepenheuer Institut für Sonnenphysik vo Freiburgu v Nemecku. V rokoch 2009 – 2017 bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV. V súčasnosti je členom Predsedníctva SAV a pôsobí ako samostatný vedecký pracovník. Jeho odborné zameranie je astrofyzika, slnečná fyzika, výskum slnečnej atmosféry, výskum slnečných erupcií a vzťahov Slnko – Zem. Je zakladajúcim členom konzorcia EAST – European Association for Solar Telescopes a členom Medzinárodnej astronomickej únie. Pedagogicky pôsobil na UPJŠ v Košiciach.
Septembrová vedecká cukráreň sa konala v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave za mimoriadne vysokej účasti stredoškolákov. Moderátorom podujatia bol Tomáš Verníček.
Bratislavská vedecká cukráreň bola sprievodným podujatím Európskej noci výskumníkov 2017.
Z prednášky a prezentácie spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné obrázky: z prezentácie RNDr. Aleša Kučeru, CSc.