Tento rok pridáme za 28. február ešte jeden deň. Postup, ktorý dnes používame, zaviedol v roku 1582 pápež Gregor XIII.
V priestupnom roku má február 29 dní. Zdroj: refundo.sk
Všetci vieme, že sa v tomto mesiaci za 28. február pridáva ešte jeden deň. Nastal priestupný rok 2024. Viete, prečo to robíme a ako to vzniklo?
Počítanie času a prvé kalendáre
Potreba počítania času vznikla u starovekých ľudí v čase, keď sa okrem lovu zvierat začali živiť aj pestovaním rastlín. Bolo to niekedy pred 11- až 12-tisíc rokmi a potrebné to bolo na to, aby mohli v správnom čase zasadiť rastliny a zasiať semená a následne pozbierať úrodu.
Prvé kalendáre sa opierali o periodické deje, ktoré ľudia videli v prírode – obeh Mesiaca okolo Zeme, sprevádzaný zmenou jeho fáz, a striedanie ročných období, teda obeh Zeme okolo Slnka. Prvý kalendár, o ktorom vieme (nemôžeme vylúčiť, že boli aj iné, staršie, o ktorých nevieme), používali Sumeri v 21. storočí pred n. l. Ich rok mal 12 mesiacov po 30 dní. Súlad s obehom Zeme okolo Slnka korigovali každý štvrtý rok pridaním jedného špeciálneho mesiaca navyše.
V roku 499 pred n. l. začali Babylončania na základe sumerského kalendára používať lunisolárny kalendár, v ktorom uplatnili poznatok, že 19 slnečných rokov sa rovná presne 235 mesačným cyklom. Táto perióda je dnes známa pod názvom metónsky cyklus.
Dejiny národov ukazujú, že pri počítaní času vždy vychádzali z udalostí, ktoré mali pre ne mimoriadny význam. Napríklad Rimania datovali svoj kalendár ab urbe condita od založenia Ríma (753 pred n. l.), Gréci podľa olympijských cyklov (začiatok 776 pred n. l.) a moslimovia od úteku (hidžra) proroka Mohameda z Mekky do Mediny (622 n. l.).
Juliánsky rok
V roku 45 pred n. l. zaviedol rímsky cisár Gaius Julius Caesar juliánsky kalendár, ktorý mal rok s 365 dňami a každý štvrtý rok bol priestupný s 366 dňami. Podľa niektorých historických prameňov svoj kalendár konzultoval s egyptským astronómom Sosigenesom. Priemerná dĺžka takto zavedeného juliánskeho roka bola 365,25 dňa. Keďže Zem obehne okolo Slnka za takzvaný tropický rok (obdobie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom), ktorého dĺžka je 365,24219 dňa, každý rok vznikol rozdiel 0,00781 dňa. Za približne 128 rokov sa rozdiel rovná jednému dňu a v 16. storočí narástol už na 10 dní. Keďže pohyblivé cirkevné sviatky, napríklad dátum Veľkej noci, závisia od dátumu jarnej rovnodennosti, nabaľujúca sa chyba v kalendári vyvolala nespokojnosť katolíckej cirkvi a prinútila pápeža konať.
Gregoriánska reforma
Pápež Gregor XIII. urobil preto v roku 1582 takzvanú gregoriánsku reformu, pozostávajúcu z dvoch krokov. V prvom vydal pápežskú bulu Inter gravissimas, ktorou z kalendára vypustil nazbieraných 10 dní, a tak po 4. októbri 1582 nasledoval rovno 15. október 1582. V druhom upravil pravidlo o priestupných rokoch tak, ako ho poznáme dnes, priestupný je teda každý rok deliteľný 4, napríklad 2024. No z rokov deliteľných číslom 100 sú priestupné len tie, ktoré sú deliteľné aj číslom 400. Takže rok 2000 bol priestupný, ale roky 2100, 2200, 2300 a tak ďalej priestupné nebudú. Dĺžka takto upraveného roka sa od tropického líši len minimálne (0,0003 dňa) a jeden deň navyše sa nazbiera až za viac ako 3 300 rokov. Gregor XIII. sa pri svojej reforme opieral o výpočty astronóma Luigiho Giglia a jeho brata Antonia.
Gregoriánsky kalendár prijali okamžite štyri krajiny s najväčším zastúpením katolíckeho obyvateľstva: Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Poľsko. Na Slovensku, ktoré bolo vtedy súčasťou Uhorska, prebehla gregoriánska reforma v roku 1587, v mnohých západných krajinách s protestantským náboženstvom sa však uskutočnila až v 17. a 18. storočí. Pravoslávna cirkev, rovnako ako niektoré ďalšie ortodoxné cirkvi, neprijala „pápežský“ kalendár doteraz a riadi sa juliánskym kalendárom. V súčasnosti narástol rozdiel na 13 dní, čo sa najviac prejavuje na dátumoch Vianoc a Nového roka.
Bula Inter gravissimas a pápež Gregor XIII. Zdroj: historylab.dennikn.sk
Počítanie času v astronómii
Z pozemského pohľadu prebiehajú mnohé javy v astronómii veľmi pomaly. Na zaznamenanie zmeny je preto potrebné pozorovať vesmírne objekty aj niekoľko storočí. Nerovnako dlhé roky však spôsobovali pri pozorovaniach veľké problémy. Astronómovia sa teda napokon rozhodli zaviesť na opis dejov vo vesmíre takzvaný juliánsky dátum. Od 1. januára 4713 pred n. l. nepočítali roky, čím eliminovali komplikácie vyplývajúce z používania štandardných kalendárnych období, ako sú roky alebo mesiace. Rok 4 713 pred n. l. zvolil Joseph Justus Scaliger tak, aby pred ním neexistoval žiadny historický záznam. Juliánsky dátum 1. januára 2024 o polnoci svetového času bol 2 460 310,5 juliánskeho dňa. Pre európskych astronómov má definícia tohto času ešte tú výhodu, že sa juliánsky deň počíta od poludnia svetového, čiže greenwichského, času a pozorovania počas jednej noci majú rovnaký dátum bez zmeny o polnoci. Juliánsky dátum veľmi zjednodušuje aj počítačové programy obsahujúce počítanie času.
Juliánske dni po prvýkrát použil Ludwig Ideler v príručke Handbuch der mathematischen und technischen Chronologie z roku 1825. John F. W. Herschel ich potom aplikoval na astronomické použitie v diele Outlines of Astronomy z roku 1849. Juliánske dni sa začínajú napoludnie, pretože v čase, keď ich Herschel odporučil na používanie v astronómii, sa astronomický deň začínal napoludnie. Začiatok astronomického dňa napoludnie zaviedol už v 2. storočí n. l. grécky astronóm Klaudios Ptolemaios pracujúci v egyptskej Alexandrii.
Bonus navyše
Deň navyše treba využiť na dobré skutky – to sa podarilo aj našim predchodcom pred 104 rokmi. S 29. februárom sa totiž viaže aj jeden významný demokratický akt. Práve v tento deň v roku 1920 schválilo Národné zhromaždenie Československej republiky prvú československú ústavu, v ktorej bolo zakotvené i právo žien voliť.
(af)
