Nestihli ste prednášku odborníka na astronómiu a astrofyziku Jiřího Šilhu? Pozrite si video.
Vo štvrtok 25. mája 2023 sa v rámci cyklu Veda v CENTRE v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) v Bratislave predstavil Mgr. Jiří Šilha, PhD., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Čo pilotovaný let vlastne znamená? Aj to sa dozviete v prednáške vedeckého pracovníka Jiřího Šilhu.
Kde môžeme vo vesmíre pobudnúť?
Cesta do vesmíru je jedna vec, ale miest, kde môžeme v nehostinných podmienkach prežiť dlhodobo, je vec druhá, pretože takých oblastí je vskutku málo. Dnes máme na výber len dve možnosti – pomerne staršiu medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS alebo mladšiu čínsku vesmírnu stanicu Tchien-kung. Momentálne máme na obežnej dráhe 14 ľudí, z čoho traja astronauti sú práve na čínskej stanici. Túto stanicu zo Slovenska na oblohe nikdy neuvidíme, lebo je pod horizontom. Najlepšiu možnosť v rámci Európy máme v Chorvátsku alebo Taliansku.
Keď sme sa dostali na Mesiac
Čo sa dialo posledné desaťročia v oblasti vesmírneho cestovania? Najdôležitejší z pilotovaných letov je let Jurija Alexejeviča Gagarina, prvý let človeka okolo obežnej dráhy Zeme. Niekoľko týždňov po ňom sa na dráhu vydali aj Američania, tým sa však podaril len suborbitálny let (za hranicu 100 kilometrov). Do dnešného dňa bolo vo vesmíre približne 600 ľudí, je to však skreslene číslo, lebo je ťažké určiť hranicu Zeme.
„Dvadsaťštyri ľudí cestovalo ďalej ako nad nízku dráhu Zeme a dvanásť chodilo po povrchu Mesiaca,“ priblížil Šilha. Mesiac bol v hľadáčiku ľudí odjakživa. Po prvý raz sa ho podarilo pokoriť v roku 1969 v rámci misie Apollo 11, ktorá bola piatym americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo a prvým, pri ktorom ľudia pristáli na Mesiaci. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sme ešte nevedeli, aký potenciál Mesiac má. Na Zem sme priniesli spolu 382 kilogramov lunárnych vzoriek, z ktorých mnohé dosiaľ nemáme analyzované.
Posunuli sme sa ďalej
V roku 1972 sme opustili Mesiac a začali sme skúmať, ako dlho a či vôbec ľudia dokážu vo vesmíre zotrvať, najmä na nízkej dráhe okolo Zeme. Tento koncept nám dnes zabezpečujú stanice. Niektoré sú na obežnej dráhe dodnes, iné už zhoreli. Ľudia začali od roku 1969 vyvíjať raketoplán. Podarilo sa ich vyrobiť dohromady šesť, do vesmíru poletelo len päť, posledný v roku 2011. „Raketoplány nemali žiaden evakuačný systém a ich neúspešný koniec bol dopredu zrejmý,“ vysvetlil Šilha. Boli však veľmi flexibilné a využili sa aj na korekciu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Momentálne takýmto systémom nedisponujeme.
Dnes sa na obežnú dráhu Zeme vieme dostáť len troma raketami – ruskou raketou Sojuz, americkou Falcon 9 a čínskou Čchang-čeng. Každá raketa musí mať vlastné osobné lode, dnes sa využívajú tri. Sojuz a Čchang-čeng letia do vesmíru približne dva až tri razy za rok, Falcon 9 je najaktívnejší a letí aj štyri razy.
Aký je osud stanice ISS a kedy sa znova dostaneme na Mesiac? To a mnoho ďalšieho sa dozviete po vypočutí prednášky.
Mgr. Jiří Šilha, PhD., je vedecký pracovník na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK). Pracuje v oddelení astronómie a astrofyziky, pričom sa zameriava na výskum v oblasti kozmického odpadu súvisiaci s dátami získanými optickými astronomickými ďalekohľadmi. Venuje sa príprave európskych projektov zacielených na vývoj pozorovacej techniky a metodiky spracovania v rámci problematiky vesmírnej bezpečnosti. Je riešiteľom alebo spoluriešiteľom troch projektov Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktoré práve prebiehajú v rámci FMFI UK v spolupráci s partnermi zo Slovenska a zahraničia, a aktívne prispieva k vedecko-vývojovej práci v týchto projektoch. V oblasti kozmického odpadu, ktorá je relatívne obsiahla, sa sústredí predovšetkým na optické pozorovania ďalekohľadom s cieľom zlepšenia dráh týchto objektov, ich charakterizácie a identifikácie ich rotačných vlastností. Mgr. Jiří Šilha, PhD., je členom Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), je poradcom Slovenskej republiky pre správnu radu Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) a je aj delegátom SR pre Vedecký a technický podvýbor Výboru Organizácie Spojených národov pre mierové využitie vesmíru (COPUOS).
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. mája 2008.
(JM)
