Obávajú sa, že ak čoskoro nebudú prijaté opatrenia na ochranu obežnej dráhy Zeme, čaká ju podobný osud ako svetový oceán.
Ak čoskoro nebudú prijaté reálne opatrenia na ochranu obežnej dráhy Zeme, čaká ju podľa vedcov podobný osud ako svetový oceán, ktorý vinou nedostatočného riadenia trpí nadmerným rybolovom, ničením biotopov, prieskumnou ťažbou v hĺbkach a znečistením plastmi.
Medzinárodný tím odborníkov preto vyzýva svetových lídrov, aby konali s ohľadom na ochranu orbity Zeme. Žiadajú predovšetkým vytvorenie záväzných podmienok, ktoré by uchránili obežnú dráhu Zeme pred nenapraviteľným poškodením budúcou expanziou vesmírneho priemyslu.
Vďaka výskumu znečistenia v oceánoch sa môžeme vyhnúť chybám
To, čo sme sa naučili z fungovania našej planéty pri výskume oceánov, môžeme aplikovať aj za jej hranice, tvrdia vedci v štúdii publikovanej len pred niekoľkými dňami v odbornom časopise Science.
„Ak vezmeme do úvahy, čo sme sa naučili pri výskume znečistenia svetového oceánu, môžeme sa vyhnúť rovnakým chybám a spoločne pracovať na tom, aby sme predišli podobnej tragédii vo vesmíre. Bez globálnej dohody by sme sa mohli ocitnúť na podobnej ceste,“ vysvetlila význam globálnej spolupráce spoluautorka štúdie a morská vedkyňa Imogen Napperová.
„Na to, aby sme dokázali riešiť načrtnuté problémy a aby sme tieto riešenia urýchlili, musíme prepojiť vedcov z rôznych disciplín. Ako morská biologička som si nikdy nepredstavovala, že napíšem vedeckú prácu o vesmíre, no prostredníctvom spoločného výskumu som identifikovala veľa paralel s environmentálnymi výzvami v oceáne,“ uviedla spoluautorka štúdie Heather Koldeweyová.
„Väčšinu svojej kariéry som strávil skúmaním hromadiaceho sa plastového odpadu v morskom prostredí a monitoringom škôd, ktorý môže priniesť riešenia. Je úplne jasné, že veľkému množstvu znečistenia, ktoré dnes vidíme, sa dalo predísť. Pred desiatimi rokmi sme si dobre uvedomovali problém znečistenia plastmi, a ak by sme vtedy boli konali, ich množstvo v našich oceánoch mohlo byť v porovnaní s tým súčasným polovičné. Aby sme ochránili našu planétu, musíme zaujať oveľa aktívnejší postoj. Z chýb v našom prístupe k oceánom sa dá veľa naučiť a doterajšie skúsenosti môžeme uplatniť aj pri riešení hromadiaceho sa odpadu vo vesmíre,“ opísal význam interdisciplinárneho výskumu jeden z autorov štúdie Richard Thompson, priekopník, ktorý ako jeden z prvých skúmal dôsledky znečistenia oceánov mikroplastmi.
Súčasťou tímu britských a amerických vedcov sú aj ďalší vedci, ktorí prispeli k formulácii globálnej dohody o plastoch a plastovom odpade (Global Plastics Treaty). Úvahy odborníkov o riešení znečistenia orbity Zeme sú v súlade so súčasnými návrhmi na riešenie znečistenia oceánov plastmi. Krajiny začínajú o zmluve rokovať.
Budúcnosť vesmírneho priemyslu? Udržateľnosť a zodpovednosť
Predpoklad je, že do roku 2030 sa počet satelitov na orbite Zeme zvýši zo súčasných 9 000 na viac ako 60 000. Odborníci odhadujú, že už v tejto chvíli okolo našej planéty obieha viac ako 100 biliónov nesledovaných častí starých satelitov. Spomínané technológie poskytujú širokú škálu sociálnych a environmentálnych výhod.
Existujú však obavy, že vzhľadom na predpokladaný rast priemyslu by mohla byť značná časť obežnej dráhy Zeme časom zanesená odpadom tak, že sa na nej nebude dať realizovať ďalší výskum a nebudú ju môcť využívať ani satelity.
Vedci uznávajú, že mnohé krajiny a priemyselné odvetia sa už začali viac sústreďovať na udržateľnosť satelitov. Pripomínajú však, že podmienky ochrany orbity Zeme by sa mali vzťahovať na každú krajinu, ktorá sa rozhodne používať obežnicu Zeme.
Za vypustené satelity a uvoľnené úlomky by podľa expertov mali byť ich výrobcovia a používatelia náležite zodpovední.
Zdroje: Tlačová správa Plymouthskej univerzity, EurekAlert!
DOI: 10.1126/science.adg8989
(ab, af)