K jedným z najkrajších astronomických úkazov na oblohe bezpochyby patria kométy. Rok 2017 bude práve na tieto efektné úkazy mimoriadne plodný.
Februárová 2P/Encke
Hneď na úvod roka 2017 sa po troch rokoch vracia a zjasňuje dobre známa kométa 2P/Encke. Vyskytovať sa bude na večernej oblohe v súhvezdí Ryby za prítomnosti jasnej Venuše a slabšieho Marsu, ale určite nebude dostupná pre menšie ďalekohľady. Dostatočne jasná by mohla byť až od začiatku februára, zachytiť ju však nebude príliš jednoduché, pretože sa uhlovo približuje ku Slnku, a teda po západe Slnka bude nízko nad západným horizontom. No do konca februára by mohla zvýšiť svoju jasnosť až na 6 magnitúd, aspoň podľa teoretických odhadov. Čiže február bude jediným mesiacom, kedy bude 2P relatívne dostupná aj pre majiteľov menších ďalekohľadov.
Kométa 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák
Druhou kométou spojenou so Slovenskom je 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák. Ako prvý ju objavil Horace Parnell Tuttle 3. mája 1858 na Harvard College Observatory, Cambridge, USA. Následne ju pozoroval do 2. júna 1858. Bolo zrejmé, že sa jedná o periodickú kométu s dobou obehu 5,8 až 7,5 roka. No pri nasledujúcom návrate sa ju nepodarilo nájsť a stratila sa. Kométa až 9-krát obehla okolo Slnka, kým ju 1. júna 1907 znovu našiel Michel Giacobini v Nice vo Francúzsku pomocou 40-cm ďalekohľadu. Bola veľmi slabo jasná a naposledy ju zbadal Rambaud 14. júna v Alžírsku. Nikto však netušil, že sa jedná o identický objekt objavený Tuttleom v roku 1858, až v roku 1928 si Crommelin všimol podobnosť dráh oboch komét a predpovedal jej návrat na roky 1928 a 1934. Kométu však nik nepozoroval a opäť sa považovala za stratenú. Kométu znovu objavil až 24. apríla 1951 Ľubor Kresák na Skalnatom plese a jej jasnosť odhadol na 10 magnitúd. Neskôr, začiatkom mája ju identifikoval s kométami pozorovanými v rokoch 1858 a 1907. Pozoroval ju necelé štyri mesiace až do začiatku augusta 1951 a neskôr bola pozorovaná tiež v ďalších návratoch v rokoch 1973, 1978 a 2001. Podobne ako 45P, aj 41P patrí do Jupiterovej rodiny komét. Doba obehu okolo Slnka jej trvá 5,42 roka. Svoju dráhu voči zemskej má sklonenú pod uhlom 9,2 stupňa. Na rozdiel od 45P sa nepriblíži k Zemi tak blízko, bude to až 0,148 au (22 miliónov kilometrov) 5. apríla.
Zažiari začiatkom marca
O pozorovateľnosti tejto kométy pre širšiu verejnosť môžeme hovoriť až približne od začiatku marca. Vtedy sa prehupne zo súhvezdia Rak do Malého leva a v polovici marca do Veľkého voza. Behom tých pár dní by kométa mohla zjasnieť z 10 na takmer 7 magnitúd.
Teoretický vývoj jasnosti kométy 41P od 1. januára do 1. septembra 2017
Stane sa aj cirkumpolárnou, teda nebude zapadať pod horizont. Od 1. apríla sa dostane do súhvezdia Drak, v ktorom by snáď mohla prekonať magickú hranicu 5 magnitúd a možno ju uvidíme aj voľným okom! Zároveň ju budeme môcť vidieť po celú noc. Dá sa povedať, že ju môžeme nazvať hrdo aj Veľkonočnou kométou. Celý apríl bude kométa cirkumpolárnym objektom. Mesiac máj strávi v súhvezdí Herkules, kde bude postupne slabnúť. V júni prejde do súhvezdia Hadonos a tam prestane byť viditeľná vizuálne.
Táto kométa ale môže prekvapiť. Dúfajme, že príjemne. Je známe, že v roku 1973 prekonala výrazný nárast jasnosti až o 10 magnitúd a dosiahla jasnosť 4 magnitúdy. Tiež je známe, že v roku 2006 dosahovala jasnosť sotva 10 magnitúd, bez výraznejších zjasnení, no v roku 2001 zaznamenala minimálne dve zjasnenia a blížila sa k jasnosti 7 magnitúd.
Pohyb kométy 41P pomedzi súhvezdia v intervale, kedy by mohla byť dosptupná vizuálne pri použití aj menších astronomických ďalekohľadov alebo triédrov
Na záver ešte jedna zaujímavosť. Obe posledné dve kométy vďaka svojej blízkosti k Zemi budú nielen cieľom mnohých objektívov ďalekohľadov, ale aj radaru v kalifornskom Goldstone. Kométa 45P ním bola už v auguste v roku 2011. Radar sa na ňu podľa plánu zameria aj v roku 2017 od 8. do 12. februára. No ani kométa 41P neobíde naprázdno. Radar si na ňu nájde čas v apríli.
C/2015 V2 (Johnson) nájdeme v súhvezdí Pastiera
V novembri roku 2015 bola objavená kométa C/2015 V2 (Johnson). Jedná sa o kométu s hyperbolickou dráhou so sklonom k dráhe Zeme takmer 50 stupňov. Práve fakt, že kométa nemá periodický obeh okolo Slnka, môže znamenať, že prichádza z oveľa väčších vzdialeností než do akej vzdialenosti siaha Slnečná sústava a môže sa prejaviť aj mierne iným vývojom jasnosti. No zatiaľ vieme povedať, že už začiatkom roka 2017 bude jej domovom súhvezdie Pastier. Tam bude až do 9. februára. Jej jasnosť by sa mala vtedy pohybovať okolo 10 – 11 magnitúd. Prehupne sa do súhvezdia Herkules, v ktorom strávi približne tri mesiace. Dovtedy by sa jej jasnosť mohla zvýšiť až na 7 magnitúd a tam by sa už dala zachytiť naozaj pohodlne aj menšími ďalekohľadmi. Od polovice mája sa jej domovom stane opäť Pastier. Ktovie, či kométa neprekvapí tesne pred alebo po prechode perihéliom, ktoré kométa prekoná 12. júna. V tom čase ju nájdeme v blízkosti hviezdy Arktúr. O pár dní sa presunie do súhvezdia Panna, tam ju nájdeme asi do polovice júla postupne slabnúť a prechádzať na južnú oblohu, no stále dostupnú aj menšími ďalekohľadmi.
Ostáva zaželať záujemcom o dianie na oblohe, aby aspoň minimálne jednu kométu zbadali na vlastné oči, či už pomocou ďalekohľadu alebo bez neho. Aby sa tak pripravili na ešte väčší zážitok pri inej kométe, o ktorej ešte iba budeme informovať.
Autor: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV
Editovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Obr: Mgr. Marek Husárik, PhD.; Pixabay.com (ilustračný obr.)
Uverejnil: MZ