Slnko je hviezdou našej planetárnej sústavy, a hoci sme od neho všetci závislí, väčšinou si jeho význam vôbec neuvedomujeme, a preto berieme jeho existenciu ako úplnú samozrejmosť. Ale čo to vlastne Slnko je, a prečo ho skúmame?
Z astronomického hľadiska je Slnko hviezda, teda je to obrovská plazmová (ionizovaný plyn, kde elektróny sú oddelené od atómových jadier) guľa s polomerom 6,9.10⁸ m (109 polomerov Zeme) a hmotnosťou 1,9.10³⁰ kg, ktorá v sebe zahŕňa 99,9 % hmotnosti celej slnečnej sústavy a tvorí ju najmä vodík (70,7 %) a hélium (27,4 %). Slnko vzniklo pred približne 4.6 miliardami rokov zmršťovaním oblaku medzihviezdného plynu a prachu, pričom všetky ostatné telesá slnečnej sústavy (planéty, trpasličie planéty, mesiace planét, asteroidy, kométy, meteoroidy a medziplanetárny prach) vznikli zo zvyšného materiálu, ktorý sa pri vzniku protohviezdy (predtým než sa hviezda rozsvieti) nestal jej súčasťou.
Naše Slnko, ako každá poriadna hviezda, neustále vyžaruje obrovské množstvo energie (svietivosť Slnka je 3,85.10²⁶ W), ktorú vyrába vo svojom jadre prostredníctvom termojadrovej syntézy. Termojadrová syntéza prebiehajúca vo vnútri Slnka predstavuje rad reakcií, pri ktorých zo štyroch jadier vodíka postupne vznikne jedno jadro hélia a pritom sa malá časť hmoty premení na energiu podľa vzťahu E = mc² (E je energia, m je hmotnosť a c (3.10⁸ m/s) je rýchlosť svetla). Takto vyrobená energia potom v podobe fotónov putuje z jadra až na tzv. „viditeľný povrch“ Slnka, odkiaľ sa vyžiari do okolitého vesmíru ako elektromagnetické žiarenie (od dlhých rádiových vĺn až po krátke gama vlny).
Ľudstvo je odpradávna fascinované Slnkom a vedecky ho skúmame od vzniku prvých vedeckých disciplín. Spočiatku išlo len o pravidelné zakresľovanie slnečných škvŕn, ale dnes sme už schopní pozorovať aj maličké štruktúry na Slnku, a to nepretržite naprieč celým spektrom elektromagnetického žiarenia. Hoci sme sa za uplynulé storočia toho o našej hviezde dozvedeli veľa, vždy sa nájde niečo čím nás dokáže prekvapiť, a preto na Slnko zameriavame stále nové prístroje. Slnko momentálne študujú početné pozemské ďalekohľady (tie najväčšie sú na Kanárskych ostrovoch) a prístroje na niekoľkých vesmírnych družiciach (umožňujú skúmať slnečné žiarenie, ktoré atmosféra Zeme neprepúšťa). V súčasnosti činné družice sú SOHO (http://sohowww.nascom.nasa.gov/), RHESSI (http://hesperia.gsfc.nasa.gov/rhessi3/), HINODE (http://www.nasa.gov/mission_pages/hinode/mission.html), SDO (https://www.nasa.gov/mission_pages/sdo/main/index.html) a IRIS (http://iris.gsfc.nasa.gov/).
Slnko je jedinečným zdrojom informácií ohľadom fungovania hviezd a zároveň je to jediná hviezda, ktorú môžeme pozorovať z blízka. Keďže, všetky ostatné hviezdy sú pre nás len veľmi vzdialené svetielka v zdanlivo nekonečnom vesmíre. V posledných desaťročiach, s rozvojom technológií a elektroniky nadobúda výskum a neustále pozorovanie Slnka ešte väčší význam. Práve elektronické prístroje na obežnej dráhe okolo Zeme, ale niekedy aj na Zemi, môžu byť veľmi citlivé na jednotlivé prejavy slnečnej aktivity (ide najmä o vysoko-energetické častice vystreľované zo Slnka počas erupcií a výronov koronálnej hmoty). Dnes už vieme, že Slnko ma rozľahlú „atmosféru“ (je tvorená plazmou a s rastúcou vzdialenosťou od Slnka jej hustota rapídne klesá), ktorá napĺňa slnečnú sústavu. Stav a zmeny (napr. pohyb zhlukov vysoko-energetických častíc, ktoré sú veľkými rýchlosťami vystreľované zo Slnka) v slnečnej atmosfére nazývame kozmickým počasím. Presné predpovede kozmického počasia sú v súčasnosti nevyhnutné pre prevádzkovateľov vesmírnych družíc, pre prevádzkovateľov vesmírnych letov, ale aj pre kozmonautov na palube medzinárodnej vesmírnej stanice.
Autor:
Mgr. Marcela Bodnárová, PhD., Astronomický ústav SAV
Foto 1: https://thethoughtstash.wordpress.com/2013/03/03/space-scenery-a-multi-coloured-sun
Foto 2: http://crab0.astr.nthu.edu.tw/
Uverejnila: BK
V prípade, že sa chcete o Slnku dozvedieť ešte niečo viac, prečítajte si aj tlačovú správu Univerzity Komenského v Bratislave vydanú ku dňu Slnka.
Tlačovú správu nájdete na konci tohto článku.