Vďaka rádioamatérom mohlo pätnásť detí položiť svoje otázky americkej astronautke NASA Sunite Williamsovej.
Vľavo prípravy na spojenie s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS) na pôde Prešovskej univerzity v Prešove, vpravo astronautka Sunita L. Williamsová. Zdroj: PU v Prešove, NASA. Autor: Veronika Mihaliková/TASR (foto vľavo),
Posledná januárová sobota 25. 1. 2025 patrila na Prešovskej univerzite (PU) v Prešove jedinečnému podujatiu Deň vo vesmíre. Vďaka rádioamatérom sa podarilo nadviazať aj spojenie s vesmírnou posádkou na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Pätnásť detí malo teda jedinečnú možnosť opýtať sa americkej astronautky NASA, čo ich zaujíma.
„Je to historický moment nielen pre univerzitu, ale aj pre celú rádioamatérsku obec. Ide o prvý takýto vzdelávací kontakt s ISS na území Slovenskej republiky,“ zaznelo z radov organizátorov, kde vládlo po nadviazaní spojenia obrovské nadšenie.
Pritom všetko hneď nešlo podľa plánov a chvíľu to vyzeralo tak, že sa premiérové spojenie univerzity s vesmírnou posádkou neuskutoční. Hoci sa pri prvom pokuse kontakt nepodaril, druhý pokus bol už úspešný.
Priniesli na Zem kúsok vesmíru
Vedecko-popularizačné podujatie Deň vo vesmíre bolo zamerané na popularizáciu astronómie, vedy a techniky. Cieľom bolo mladých ľudí inšpirovať a tiež im ukázať, aké zaujímavé a dôležité sú odbory ako fyzika, technika a matematika. Organizátorom sa navyše podarilo prostredníctvom spojenia s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS) priniesť na Zem kúsok z vesmíru i jeho zákutí.
Keď nemôžeme ísť my do vesmíru, tak si donesieme vesmír k nám.
Koordinátor celého projektu Matúš Nemec v jednej vete zhrnul cieľ celého podujatia: „Keď nemôžeme ísť my do vesmíru, tak si donesieme vesmír k nám.“ Samotný program bol tvorený pútavými prednáškami a informáciami. Prednášky prezradili viac o vesmíre, rádiovej komunikácii, o živote kozmonautov na vesmírnej stanici i vesmíre samotnom.
Čo znamená byť rádioamatérom?
Prvý viceprezident Slovenského zväzu rádioamatérov Norbert Moravanský, ktorý sa na podujatí zúčastnil ako hosť, priblížil publiku činnosť rádioamatérov. „Rádioamatérstvo je síce technická činnosť, zahŕňa však aj mnohé prírodovedecké disciplíny. Často zvykneme hovoriť, že ako sa prírody opýtaš, tak ťa príroda pochváli alebo pokarhá a tak ti odpovie. Aký kus vodiča postaví človek do priestoru – či je to v prírode, zo stromu, z bytovky –, tak tým spôsobom sa dovolá na krátku alebo väčšiu vzdialenosť. Rádioamatérstvom sa zaoberajú mnohé ľudské profesie. Sú medzi nami lekári, riaditelia veľkých spoločností, teológovia, ľudia, ktorí sa venujú fyziológii, filozofii, jazykovedci. Nájdete tu mnoho profesií.“
Rádiové spojenie s ISS
Vyvrcholením programu, na ktorý všetci s napätím čakali, bol pokus o živé rádiové spojenie s posádkou Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) na obežnej dráhe. Tá nad naším územím preletí denne 16-krát, a to vo výške 400 až 500 kilometrov. Spojenie sa dá nadviazať v momente, keď sa nachádza k nášmu územiu v najbližšej možnej vzdialenosti, čo malo byť v tomto prípade o 16.30 hod. SEČ.
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS). Zdroj: iStockphoto.com
Na rádiové spojenie bolo k dispozícii v Prešove približne desať minút. Nadviazanie takéhoto kontaktu je možné vďaka vysielacím zariadeniam, ktoré sa nachádzajú na palube vesmírnej lode a sú dostupné v rádioamatérskom pásme. Proces prípravy nie je jednoduchý. Ako upresnil technický manažér kontaktu Pavol Čalfa, na palube ISS sú vysielacie zariadenia, ktoré pracujú v rádioamatérskom pásme, a oni ako licencovaní rádioamatéri majú možnosť využívať frekvencie, ktoré sú na tento účel poskytnuté.
„Máme natiahnutých pol kilometra káblov zo strechy budovy do auly, na streche sú dve antény, ktoré sú nasmerované na vesmírnu stanicu,“ vysvetľoval Pavol Čalfa.
„Anténa nám vlastne zabezpečuje spojenie medzi nami a ISS a anténny rotátor bude anténu natáčať, či už horizontálne, alebo vertikálne cez počítačom ovládaný systém,“ uviedol Matúš Nemec, koordinátor podujatia.
Vesmír je nevyspytateľný
Na prvýkrát sa kontakt zrealizovať nepodarilo, v momente nadviazania spojenia nastal technický problém na strane prijímateľov.
Na dohodnutý signál od koordinátora projektu odpoveď zo strany vesmírnej posádky neprišla. V éteri bolo počuť iba šum. Iní rádioamatéri Európy, ktorí mali povolenie sledovať kontakt, v živom čete potvrdili, že astronautku počuli. Prítomní v aule Prešovskej univerzity v Prešove však nie.
„Rozhovor so Sunitou Williamsovou nevyšiel. Vesmír je nevyspytateľný,“ skonštatovala moderátorka podujatia. Odpoveďou jej bol však veľký aplauz zo strany prítomných.
Pokus číslo dva bol úspešný
Organizátori však promptne zareagovali a situáciu vyriešili. Vzhľadom na fakt, že obehnutie okolo Zeme trvá posádke 90 minút, na stole bola ešte možnosť opakovaného pokusu v čase ďalšieho preletu, ktorý sa mal konať v tento deň, keď sa mali Prešov a vesmírna posádka opäť stretnúť. Po tomto prelete by nasledovalo dlhé obdobie, počas ktorého by kontakt nebol možný.
Na sobotňajšie opakované spojenie bolo potrebné získať opätovné povolenie zo strany NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír), a to aj vzhľadom na fakt, že astronautka Sunita Williamsová je vojačka. Enormne promptná komunikácia priniesla pozitívnu spätnú väzbu. Krátko pred 18. hodinou tak nasledoval druhý pokus.
Vľavo pohľad na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) vo vesmíre, vpravo 59-ročná astronautka Sunita Williamsová. Zdroj: PU v Prešove/archív M. Nemca
„Druhý pokus sa nám úspešne podaril aj vďaka koordinácii a komunikácii medzi nami a Medzinárodnou vesmírnou stanicou. Urobili nám láskavosť a v rámci voľného času si americká astronautka našla na nás čas aj pre druhý prelet,“ skonštatoval Nemec, ktorý priznal, že pri druhom pokuse sa organizátori nevyhli menším technickým komplikáciám. Aj napriek nim sa však spojenie s vesmírnou stanicou nakoniec podarilo a žiaci zo základných a stredných škôl mohli položiť svoje otázky americkej astronautke.
Pozrite si
Sunita Williamsová – aktuálne jediná žena na palube ISS
Pôvodom vojenská pilotka Sunita (Suni) L. Williamsová s indicko-slovinskými koreňmi je od roku 1998 americkou astronautkou NASA. Je trojnásobnou veliteľkou vesmírnej posádky a v súčasnosti jedinou ženou v rámci sedemčlenného tímu na ISS.
Ako jedna z troch členov posádky je držiteľkou rádioamatérskej licencie, a tak má právo uskutočňovať takéto kontakty. Sunita je jednou z dvoch astronautov, ktorí pôvodne leteli na vesmírnu stanicu na týždeň. Aktuálne je vo vesmíre už osem mesiacov.
Pohľad na Floridu z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Autorom fotografie z 27. novembra 2024 je astronautka Sunita Williamsová. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: NASA Johnson Space Center/Sunita Williams
Čo zaujímalo deti?
V rámci svojho pobytu na ISS sa porozprávala i s deťmi a mládežou v Prešove. „Spojenie nie je čisté, ale dúfam, že ma počujete,“ povedala Sunita Williamsová, ktorá odpovedala na otázky pätnástich detí, ktoré boli položené v angličtine. Dialóg bol simultánne tlmočený do slovenčiny.
Druhý pokus bol úspešný a rádioamatérom sa podarilo nadviazať spojenie s ISS. Deti tak mohli na pôde PU v Prešove položiť svoje otázky astronautke vo vesmíre. Zdroj: PU v Prešove. Autor: Veronika Mihaliková/TASR
Otázky, ktoré deti astronautke kládli, museli prejsť kontrolou a schvaľovacím procesom. Ako s úsmevom skonštatoval Matúš Nemec, nebolo potrebné meniť ich obsah, ale „zákaz“ mali otázky, ktoré súviseli s prítomnosťou mimozemšťanov. Deti zaujímalo napríklad to, ako trávi astronautka voľný čas vo vesmíre. „Veľmi rada pozerám von oknom na hviezdy, vesmír a planétu Zem,“ odpovedala zreteľne.
Deti so svojimi otázkami pre astronautku Sunitu Williamsovú. Zdroj: PU v Prešove. Autor: Veronika Mihaliková/TASR
Ďalšou otázkou bolo, ako vydrží s ostatnými členmi v jednom uzavretom priestore. Nemá ponorkovú chorobu? Vraj nie. „Stáva sa z nás rodina. Už ich poznám lepšie ako svojich súrodencov. O žiadnych iných ľuďoch neviem toľko ako o nich,“ konštatovala s úsmevom. Vzhľadom na časový limit sa nepodarilo položiť všetky otázky.
Základom je vytrvalosť a odhodlanie
Tí, ktorí vydržali do konca, boli svedkami jedinečnej udalosti. Na margo opakovaného pokusu Norbert Moravanský skonštatoval: „Toto je čaro nechceného. Nemali sme to v pláne, nemali sme to dohodnuté, ale takto ste mali možnosť vidieť, ako vyzerá naša práca, ako to vyzerá u rádioamatérov. Nie všetko sa podarí na prvýkrát, ale základom je vytrvalosť a odhodlanie.“ A aj práve vďaka tomu sa to podarilo.
Zdroj: TS PU v Prešove
(zh)
