Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prejdite sa po náučnom chodníku Meteorit Košice z pohodlia obývačky

Ján Svoreň

Výlety sa zatiaľ robiť nedajú, jeden dobrodružný náučný chodník vám preto prinášame priamo domov.

Meteorický roj. Zdroj: iStockphoto.com

Meteorický roj. Zdroj: iStockphoto.com

Pred 11 rokmi spadlo v širšom okolí Košíc veľké množstvo úlomkov meteoritu. Prvé dva úlomky boli nájdené v katastri obce Vyšný Klátov, preto sme sa v Astronomickom ústave rozhodli, že ako pripomienku tejto udalosti zriadime v spolupráci s Univerzitou Komenského a obcou v tejto oblasti náučný chodník s ôsmimi tabuľami v slovenčine a angličtine.

O samotnom meteorite, histórii jeho pádu, hľadaní aj analýze zloženia sa môžete dočítať v článku Pred 10 rokmi k nám priletel významný meteorit Košice. Úlomky meteoritu Košice si môžete pozrieť v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a Východoslovenskom múzeu v Košiciach, jeden menší úlomok nájdete aj v obci Vyšný Klátov.

Keďže pandémia stále komplikuje cestovanie, rozhodli sme sa vám náučný chodník priniesť priamo do obývačiek. Napriek tomu však vrelo odporúčame aj jeho skutočnú, fyzickú návštevu. Ide o skvelý zážitok pre všetky zmysly.

Náučný chodník začína v dedine Vyšný Klátov, kde sú rozmiestnené 4 panely, ďalšie 2 sú umiestnené v extraviláne a 2 v blízkosti miesta nálezu prvých dvoch úlomkov.

Vľavo bolid Košice na snímkach z bezpečnostnej kamery v Telki (Maďarsko), vpravo úlomok meteoritu Košice priemernej veľkosti, na porovnanie umiestnený vedľa golfovej loptičky. Zdroj: archív autora

Ako vznikajú meteory a kedy sa z nich stávajú asteroidy

Prvý panel začína informáciou o tom, kde všade sa v slnečnej sústave nachádza medziplanetárna hmota, ktorej súčasti – kométy a asteroidy – sú materskými telesami drobných prachových častíc, ktoré po vniknutí do zemskej atmosféry zažiaria ako meteory. Spomína sa hlavný pás asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, Edgeworthov-Kuiperov pás za dráhou Neptúna a Oortov oblak na hranici slnečnej sústavy. Na ilustráciách sú znázornené tieto oblasti výskytu, obrázok nádhernej kométy Hale-Bopp z konca minulého storočia a snímka celej oblohy so stopami meteorického roja Orioníd.

Druhý panel sa podobnejšie venuje asteroidom, ktorých malé úlomky môžu dopadnúť až na zemský povrch. Prináša informáciu o ich tvaroch, hmotnostiach, rozmeroch i hustotách. Zo Zeme sa asteroidy aj v najväčších ďalekohľadoch zobrazujú ako body, v najlepšom prípade maličké škvrny. Niekoľko kozmických misií však preletelo popri týchto telesách a skúmalo ich z bezprostrednej blízkosti. Panel ponúka zábery z kozmických sond na asteroidy Itokawa, Mathilde, Idu so satelitom Dactyl, Gaspru a Steins. Prezentované sú tiež zaujímavé tvary asteroidov namodelované na základe radarových pozorovaní blízkozemských asteroidov zo Zeme.

Vľavo hľadanie úlomkov v rojnici počas expedície, vpravo najväčší úlomok v rukách nálezkyne T. Krejčovej. Zdroj: archív autora

Nebezpečná obloha

Tretí panel hovorí o blízkozemských asteroidoch. Sú to telesá, ktoré gravitačné sily planét premiestnili na dráhy, v ktorých sa môžu dostať do blízkosti Zeme. Ich dráhy nie sú v dlhších časových intervaloch stabilné, a tak sa časť z nich môže zraziť so Zemou. Menšie nepredstavujú vážne nebezpečenstvo, počas preletu atmosférou buď celkom zhoria, alebo z nich ostane len malá časť vo forme meteoritov. Väčšie vytvoria kráter a vďaka veľkej rýchlosti, ktorou sa zrazia so Zemou, môžu napáchať značné škody. Na obrázku je prelet asteroidu Eros popri Zemi a veľký meteorický kráter v Arizone.

Štvrtý panel popisuje deje, ktoré prebiehajú pri zrážke malého asteroidu so Zemou. Vysvetľuje, že meteory, ktoré vidíme ako „padajúce hviezdy” sú len malé zrniečka prachu, ktoré celkom zhoria vo výškach 120 až 80 km nad zemským povrchom. Len väčšie balvany s hmotnosťou niekoľkých kilogramov zažiaria ako Mesiac a časť z nich let atmosférou prežije. Nárazmi na molekuly vzduchu sa teliesko rozžeraví a postupne vyparuje. Len za priaznivých okolností (nižšia vstupná rýchlosť a dráha takmer rovnobežná s povrchom Zeme) dopadne na Zem meteorit. Na obrázkoch sú svetelné stopy meteorov v atmosfére, meteorit na zemskom povrchu i prachová stopa po prelete jasného bolidu.

Vľavo rez meteoritom s popisom identifikovaných minerálov, vpravo dráha v slnečnej sústave pred zrážkou so Zemou. Zdroj: archív autora

Blízke stretnutie s vesmírnym materiálom

Piaty panel oboznamuje návštevníka s históriou nálezov meteoritov na Slovensku. V čase tvorby chodníka bolo známych 6 meteoritov dopadnutých na územie Slovenska. 3 z nich boli nálezy dávnych pádov – meteority Lenartov, Oravská Magura a Rumanová, 3 zaznamenané pády s množstvom svedkov – Divina, Veľké Borové a Košice. Štyri z týchto meteoritov patria k obyčajným chondritom (kamenné meteority), dva sú meteorické železá.

Na oboch meteorických železách (Lenartov a Magura) možno na vyleštenej ploche po naleptaní pozorovať tzv. Widmanstättenove obrazce spôsobené striedaním minerálov železa kamacitu a taenitu.

Pri šiestom paneli sa návštevník podrobne oboznámi s udalosťami, ktoré predchádzali nájdeniu prvých úlomkov meteoritu Košice. Popísané sú javy sprevádzajúce pád meteoritu od zábleskov pozorovaných napriek oblakom zo Slovenska, z Čiech aj Maďarska po dunenie a seizmické otrasy zaznamenané v blízkosti dopadu. Na paneloch sú obrázky z bezpečnostných kamier v Maďarsku, na základe ktorých dr. Borovička z Astronomického ústavu AV ČR v Ondřejove spočítal pravdepodobné miesto dopadu.

Seizmický záznam výbuchu bolidu vo výške 35 km nad povrchom. Zdroj: archív autora

Čo padá z neba?

Siedmy panel oboznamuje návštevníkov s úspešnými expedíciami organizovanými Jánom Svoreňom z Astronomického ústavu SAV a Jurajom Tóthom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Na vypočítanej ploche s výmerou 17,5 km2 bolo celkove nájdených 78 úlomkov s úhrnnou hmotnosťou 4,3 kg. Obrázky približujú spôsob hľadania, úspešných nálezcov a najväčší úlomok s hmotnosťou 2,17 kg.

Záverečný panel je venovaný prvým analýzam zloženia meteoritu Košice. Ide o tzv. obyčajný chondrit s pomerne veľkým obsahom železa. Na vyleštených plochách možno vidieť sférické štruktúry – chondry, ktoré sú neklamným znakom mimozemského pôvodu. Zo záberov dráhy bolidu v atmosfére bolo možné vypočítať nielen miesto dopadu úlomkov, ale spätne určiť aj oblasť v slnečnej sústave, odkiaľ k nám meteorit doletel. Meteority, o ktorých vieme, odkiaľ prileteli, nazývame meteority s rodokmeňom. Meteorit Košice bol v čase nálezu len 15. meteoritom s rodokmeňom na celom svete. Na Zem priletel z oblasti vo vonkajšej časti pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.

  • Panel 1

    Panel 1
  • Panel 2

    Panel 2
  • Panel 3

    Panel 3
  • Panel 4

    Panel 4
  • Panel 5

    Panel 5
  • Panel 6

    Panel 6
  • Panel 7

    Panel 7
  • Panel 8

    Panel 8

 

O autorovi

Ján Svoreň

Ján Svoreň | externý autor

doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.

  • V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Od roku 1981 je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov.
  • V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
  • V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
  • Doposiaľ publikoval vyše 280 vedeckých a odborných publikácií.
  • Od roku 2002 je predsedom Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre.
  • Je členom Medzinárodnej astronomickej únie aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky