Sovietsky zväz koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia dvakrát šokoval svet.
V popredí Jurij Gagarin, vzadu náhradný kozmonaut German Titov. Zdroj: NASA
„Vyrážame!“
Tak znel výrok Jurija Gagarina, keď naštartovala nosná raketa a vydala sa s ním na jedinečnú cestu, ktorú ešte žiaden človek nepodnikol. Trochu nadnesene by sa dalo povedať, že tým chcel vesmír pripraviť na návštevu ľudstva. Presne pred šesťdesiatimi rokmi, t. j. 12. apríla 1961, sa Gagarin stal prvým človekom, ktorý opustil svoju rodnú planétu a videl ju „zhora“.
Sovietsky kozmonaut obletel Zem, čím začal celú éru ľudských vesmírnych letov.
Dva šoky pre svet
Let s ľudskou posádkou bol v krátkom slede už druhým šokom, ktorý Sovietsky zväz pripravil svetu. Tým prvým bolo vypustenie Sputnika 1, prvej umelej družice Zeme v roku 1957.
Nečakaný úspech satelitu tak veľmi zaskočil Spojené štáty, že v krajine spustil obavy z domnelej technologickej vyspelosti ZSSR. Viedol k definitívnemu spusteniu vesmírnych pretekov medzi oboma mocnosťami a tiež k vzniku americkej Národnej agentúry pre letectvo a vesmír. Kým sa Američanom podarilo vyniesť svoju prvú družicu hore v januári nasledujúceho roku, Sovieti už stihli do kozmu poslať aj psa Lajku.
Let s ľudskou posádkou mal byť ďalším medzníkom v pretekoch. Krátko po vypustení družíc sa už obe mocnosti začali pripravovať na vyslanie prvého človeka do vesmíru. Sovietsky zväz to však robil v tajnosti.
V roku 1960 vybrali dvadsiatku pilotov, medzi ktorými bol aj Jurij Gagarin. Počas výcviku ho opisovali ako veľmi vytrvalého a vnímavého človeka, ktorý sa tvrdo a svedomito pripravoval na povinnosti a tréningy. Keď sa jednotlivých kandidátov anonymne pýtali, koho by spomedzi seba vybrali na prvý let do vesmíru, až na troch všetci vybrali Gagarina. Oficiálne oznámili výber len pár dní pred samotným letom. V Gagarinov prospech hovorila aj jeho výška. Meral len 157 centimetrov, vďaka čomu sa vtesnal do veľmi malej kapsuly.
Pojechali!
Ani Gagarin, ani náhradný kozmonaut German Titov v noci pred štartom nezavreli oči, spánok len predstierali. Prebudili ich o pol šiestej moskovského času. Naraňajkovali sa, podstúpili poslednú prehliadku a navliekli sa do oranžových skafandrov. Keď takto Gagarina videli, pre istotu mu na helmu namaľovali červené písmená CCCP, čo v prepise znamenalo Zväz sovietskych socialistických republík. Dôvodom boli obavy, že by si ho po návrate mohli spliesť s americkým pilotom špionážneho lietadla.
Krátko po siedmej ráno kozmonaut nastúpil do lode pripravenej na nosnej rakete Vostok-K. O dve hodiny neskôr, teda o 09.07 moskovského času, sa raketa s Gagarinom vzniesla z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Keď raketa vzlietla, zvolal: „Pojechali!“ („Vyrážame!“ – pozn. red.)
Desať minút po štarte sa už Gagarin pozeral na Zem z obežnej dráhy. Postupne preletel ponad Sibír, potom diagonálne od Kamčatky cez Tichý oceán po spodný cíp Južnej Ameriky. O desiatej, keď kozmonaut prelietal ponad Magalhaesov prieliv, Rádio Moskva oznámilo svetu, čo sa deje. Následne sa loď presunula ponad Afriku a smerovala späť do Sovietskeho zväzu. Gagarin pristál 26 kilometrov juhozápadne od ruského mesta Engels. Historický let trval celých 108 minút.
Keďže počas svojho letu nemohol niesť kamery, ako je bežné dnes, na 50. výročie vznikol film First Orbit (Prvý oblet – pozn. red.). Film kombinuje historické dokrútky so zábermi, ktoré z Medzinárodnej vesmírnej stanice nakrútil taliansky astronaut Paolo Nespoli. Sleduje Gagarinovu dráhu okolo planéty a ukazuje, čo kozmonaut videl z okna Vostoku. Pozrieť si ho môžete na priamo Youtube na tomto odkaze, alebo nižšie.
Chcel sa vrátiť
Po návrate sa z kozmonauta stal národný hrdina a ikona, ale aj celosvetová celebrita. Vzhľadom na popularitu mu sovietski predstavitelia odmietali povoliť ďalší let do vesmíru. Obávali sa, že by oňho mohli prísť. Trvalo celé roky, kým napokon dostal príležitosť. Stal sa náhradníkom Vladimira Komarova, ktorý pilotoval let Sojuz 1. Pri návrate však tragicky zahynul, a tak Gagarinovi dovolili len pilotovať lietadlá. Práve to sa mu stalo nakoniec osudným.
Zahynul 27. marca 1968, keď sa jeho cvičný MiG-15 za zlého počasia zrútil. Gagarin mal 34 rokov. Pochovali ho pri Kremeľskom múre v Moskve. Spolu s ním prišiel o život aj jeho inštruktor Vladimir Serjogin.
Na Gagarinovu počesť sa 12. apríl stal Medzinárodným dňom letu človeka do vesmíru.
Zdroje: NASA, ESA, National Geographic, Kosmonautix
