Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ponorte sa do hĺbok vesmíru: ESA zverejnila prvé zábery Euklidovho teleskopu 

VEDA NA DOSAH

Najnovšie astronomické snímky zhotovené teleskopom Euklides vyrážajú dych. Sú mimoriadne ostré a odhaľujú veľké množstvo detailov.

Jedna z prvých galaxií, ktorú Euklides pozoroval, sa hovorí „Skrytá galaxia“ („Hidden Galaxy“, známa tiež ako IC 342 alebo Caldwell 5). Vďaka infračervenému zobrazeniu už Euklides odhalil kľúčové informácie o hviezdach v tejto galaxii, ktorá je podobná našej Mliečnej dráhe.

Jedna z prvých galaxií, ktorú Euklides pozoroval. Hovorí sa jej aj Skrytá galaxia (Hidden Galaxy, známa je tiež ako IC 342 alebo Caldwell 5). Vďaka infračervenému zobrazeniu už Euklides odhalil kľúčové informácie o hviezdach v tejto galaxii, ktorá je podobná našej Mliečnej ceste. Zdroj: ESA

Európska vesmírna agentúra (ESA) zverejnila prvé farebné snímky vesmíru pochádzajúce z misie Euklides (Euclid). Ide o zábery vyrážajúce dych, ktoré sú nielen krásne, ale pre vedeckú komunitu aj mimoriadne cenné. Dosiaľ sa totiž žiadnemu inému teleskopu nepodarilo vytvoriť astronomické snímky takej veľkej časti oblohy a v takej kvalite. Vďaka Euklidovmu teleskopu tak máme možnosť preniknúť do tajomných hĺbok vzdialeného vesmíru.

„Astronomické snímky, ktoré by obsahovali také množstvo detailov, sme dosiaľ ešte nikdy nemali k dispozícii. Sú oveľa krajšie a ostrejšie, než sme dúfali, a odhaľujú veľké množstvo doteraz netušených detailov i v dôverne známych oblastiach blízkeho vesmíru. Teraz dokážeme pozorovať miliardy galaxií a študovať ich vývoj v priebehu kozmického času.“ René Laureijs, vedecký pracovník projektu Euklides v agentúre ESA

Úlohou Euklidovho teleskopu je preskúmať, aký podiel majú temná hmota a temná energia na podobe dnešného vesmíru. Zdá sa, že 95 percent vesmíru tvoria tajomné temné entity. Ich prítomnosť spôsobuje len veľmi jemné zmeny vzhľadu a pohybu telies, ktoré pozorujeme. S cieľom odhaliť ich „temný“ vplyv na viditeľný vesmír bude Euklidov teleskop v nasledujúcich šiestich rokoch pozorovať tvary, vzdialenosti a pohyby miliárd galaxií do vzdialenosti až 10 miliárd svetelných rokov. Vytvorí tak najväčšiu vesmírnu 3D mapu, aká bola kedy urobená.

Päť snímok demonštruje plný potenciál teleskopu Euklides, jeho schopnosť vytvárať dosiaľ najrozsiahlejšiu 3D mapu vesmíru a odhaľovať niektoré z jeho skrytých tajomstiev.

Galaktická kopa v súhvezdí Perzea

Prevratný záber z teleskopu Euklides zobrazuje približne 1 000 galaxií patriacich do kopy v súhvezdí Perzea a viac než 100 000 ďalších galaxií na vzdialenom pozadí. Je to vôbec po prvýkrát, čo sa na takej veľkej snímke podarilo zachytiť v súhvezdí Perzea toľko galaxií a s takou vysokou mierou detailov. Perzeus predstavuje jednu z najhmotnejších známych štruktúr vo vesmíre nachádzajúcich sa „len“ 240 miliónov svetelných rokov od Zeme.

Galaktická kopa v súhvezdí Perzea.

Galaktická kopa v súhvezdí Perzea. Zdroj: ESA

Špirálová galaxia IC 342

Prieskumník temného vesmíru bude snímať miliardy galaxií a odhaľovať neviditeľný efekt, ktorý majú na ne temná hmota a energia. Je preto príznačné, že jednej z prvých galaxií, ktorú Euklides pozoroval, sa hovorí Skrytá galaxia (Hidden Galaxy, známa je tiež ako IC 342 alebo Caldwell 5). Vďaka infračervenému zobrazeniu už Euklides odhalil kľúčové informácie o hviezdach v tejto galaxii, ktorá je podobná našej Mliečnej ceste.

Spirálna galaxia IC 342.

Špirálová galaxia IC 342. Zdroj: ESA

Nepravidelná galaxia NGC 6822

Za účelom vytvorenia 3D mapy vesmíru bude Euklides pozorovať svetlo galaxií do vzdialenosti až 10 miliárd svetelných rokov. Väčšina galaxií v ranom vesmíre nevyzerá ako typická úhľadná špirála, ale je nepravidelná a malá. Tieto galaxie predstavujú základné stavebné kamene väčších galaxií, ako je naša, a niektoré z nich možno dodnes nájsť v našej relatívnej blízkosti. Táto prvá nepravidelná trpasličia galaxia, ktorú Euklides pozoroval, sa nazýva NGC 6822 a nachádza sa v ponímaní vesmíru neďaleko, len 1,6 milióna svetelných rokov od Zeme.

Nepravidelná galaxia NGC 6822.

Nepravidelná galaxia NGC 6822. Zdroj: ESA

Guľová hviezdokopa NGC 6397

Trblietavá snímka ukazuje pohlaď teleskopu Euklides na guľovú hviezdokopu NGC 6397. Ide o druhú najbližšiu guľovú hviezdokopu, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti približne 7 800 svetelných rokov od Zeme. Guľové hviezdokopy sú súborom stoviek tisíc hviezd, ktoré drží pokope gravitácia. Euklides je v súčasnosti jediný teleskop, ktorý dokáže pozorovať celú guľovú hviezdokopu počas jediného pozorovania a zároveň v nej rozlíšiť také množstvo hviezd. Tieto slabé hviezdy nám poskytujú informácie o histórii Mliečnej cesty a o tom, kde sa nachádza temná hmota.

Guľová hviezdokopa NGC 6397.

Guľová hviezdokopa NGC 6397. Zdroj: ESA

Hmlovina Konská hlava

V prípade hmloviny Konská hlava, ktorá je známa tiež ako Barnard 33 a je súčasťou súhvezdia Orión, nám Euklides sprostredkováva veľkolepý panoramatický a detailný pohlaď. Vedci dúfajú, že pri nových pozorovaniach tejto hviezdnej škôlky nájde teleskop Euklides veľký počet nepatrných a dosiaľ nepozorovaných planét s hmotnosťou Jupitera v období ich nebeského zrodu. Veria tiež, že objaví mladých hnedých trpaslíkov a mladé hviezdy.

Hmlovina Konská hlava.

Hmlovina Konská hlava. Zdroj: ESA

V priebehu nasledujúcich šiestich rokov preskúma Euklides jednu tretinu oblohy, a to s nebývalou presnosťou a citlivosťou. V priebehu misie bude dátová banka projektu Euklides s ročnou periodicitou uvoľňovať svoje dáta a sprístupňovať ich celosvetovej vedeckej komunite prostredníctvom vedeckého archívu (Astronomy Science Archives), hosťovaného na serveroch Európskeho strediska kozmickej astronómie (ESAC) agentúry ESA v Španielsku.

Zdroj: TS ESA

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky