Bolid prekonal dráhu takmer 94 kilometrov za 6,4 sekundy. Astronómovia určili oblasť, kde by sa mohli nachádzať meteority.
Výrez z celooblohovej snímky bolidu EN241024_192438 zaznamenaného automatickou digitálnou bolidovou kamerou Európskej bolidovej siete na stanici Európskej bolidovej siete v Kunžaku pri Jindřichovom Hradci. Zdroj: Astronomický ústav AV ČR. Foto: Astronomický ústav AV ČR
Vo štvrtok 24. októbra 2024 krátko pred pol desiatou večer stredoeurópskeho letného času preletel nad Rakúskom veľmi jasný meteor, takzvaný bolid. Jeho pozorovaniu prialo počasie, keďže v tom čase bolo nad veľkou časťou strednej Európy jasno.
Európska bolidová sieť
Zaznamenali ho aj špeciálne prístroje rozmiestnené na území strednej Európy na staniciach takzvanej Európskej bolidovej siete. Jej centrum sa nachádza v Astronomickom ústave Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) v Ondřejove.
„Všetky naše prístroje, teda fotografické kamery aj videokamery, presné fotometre i ostatné sledovacie systémy, boli v činnosti, a tak sa nám podarilo urobiť veľké množstvo záznamov a tie najvhodnejšie, t. j. predovšetkým tie z najväčšej blízkosti k dráhe bolidu, sme použili na jeho podrobný opis,“ uvádzajú astronómovia v tlačovej správe, uverejnenej na stránke Astronomického ústavu AV ČR 25. októbra 2024.
Najdôležitejšou stanicou pozdĺž dráhy letu bolidu bol rakúsky Martinsberg a ďalej Kunžak, Kuchařovice a Churáňov v južnej časti Česka. Vďaka vysokej jasnosti bolidu a jasnej oblohe majú astronómovia k dispozícii aj záznamy z ďalších 12 vzdialenejších staníc.
Pátranie po meteoritoch
Astronómom sa podarilo okrem záznamov v priamom svetle získať aj podrobné spektrálne záznamy, čo je dôležité predovšetkým na určenie zloženia medziplanetárneho telesa (meteoroidu). Vďaka všetkým týmto záznamom mohli astronómovia podrobne a veľmi presne opísať atmosférickú dráhu bolidu, ako aj jeho predzrážkovú dráhu v slnečnej sústave a jeho základné fyzikálne parametre.
Podarilo sa im tiež určiť oblasť, kam s veľkou pravdepodobnosťou dopadli zvyšky meteoroidu. Najväčší meteorit by mohol mať veľkosť asi 5 cm a hmotnosť okolo štvrť kilogramu.
Meteoroid, meteor, bolid a meteorit
Meteoroid je pevný prírodný objekt s veľkosťou približne 30 mikrometrov až 1 meter (v prípade väčších telies hovoríme o asteroidoch), ktorý sa pohybuje v medziplanetárnom priestore alebo z neho prichádza. Pri vstupe do plynnej atmosféry meteoroid vzplanie, hovoríme o meteore. Mimoriadne jasný meteor označujeme pojmom bolid. Väčšina týchto telies ešte pred dopadom na zem zhorí v atmosfére. Úlomky, ktoré dopadnú na zem, sa nazývajú meteority.
Čo sa presne udialo?
O 21.24 hod. aj 38. sekunde stredoeurópskeho letného času vstúpil do zemskej atmosféry meteoroid s hmotnosťou približne 55 kilogramov. Začal svietiť vo výške 95,9 kilometra nad zemou nad východnými Alpami západne od rakúskeho pútnického miesta Mariazell.
Teleso sa v tom čase pohybovalo rýchlosťou 17,4 kilometra za sekundu (teda z hľadiska zrážkových rýchlostí týchto telies so Zemou relatívne pomaly) a po dráhe sklonenej 51,3 stupňa k zemskému povrchu pokračovalo v lete severozápadným smerom (azimut 48,8 stupňa na západ od severu) a postupne sa zjasňovalo.
Bolid dosiahol maximálnu jasnosť -13,5 magnitúdy v relatívne výraznom maxime vo výške 39,4 kilometra nad riekou Ybbs pri obci Gleiss. Potom pokračoval v lete, až kým nevyhasol vo výške 23,2 kilometra neďaleko mestečka Haag v Dolnom Rakúsku. V druhej polovici svetelnej dráhy sa meteoroid v atmosfére už tiež významne brzdil a rozpadal sa na úlomky.
Prekonal dráhu takmer 94 kilometrov
Celú svetelnú dráhu dlhú 93,7 kilometra prekonal za 6,4 sekundy. Počas preletu atmosférou sa síce veľká väčšina pôvodnej hmoty tohto meteoroidu s priemerom okolo 30 cm spotrebovala, avšak relatívne veľký počet malých úlomkov prelet prečkal a doletel až na zem.
Úlomok asteroidu z hlavného pásu planétok
Meteoroid pred zrážkou so Zemou obiehal Slnko po typickej asteroidálnej dráhe, ktorá bola len veľmi málo sklonená k rovine ekliptiky, rovine zemskej dráhy. V príslní pretínal dráhu planéty Zem a dostával sa medzi zemskú dráhu a dráhu planéty Venuša. V odslní sa najďalej dostal za dráhu planéty Mars do centrálnej časti hlavného pásu asteroidov.
Jeden obeh okolo Slnka mu trval 2,5 roka. Tento charakter dráhy v kombinácii s fyzikálnymi vlastnosťami meteoroidu, ktoré astronómovia zistili z jeho preletu atmosférou, znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo pôvodom o malý úlomok asteroidu pochádzajúceho z hlavného pásu planétok.
Zdroj: TS Astronomický ústav AV ČR
(zh)
