Váži ako 20 miliónov Sĺnk dohromady a zanecháva za sebou doteraz nevídanú stopu novonarodených hviezd dlhú 200 000 svetelných rokov.
Zdroj: NASA, ESA, Leah Hustak (STScI)
Vesmír je taký rozmanitý, že aj tie najmenšie veci, ktorým by sme spočiatku nevenovali pozornosť, v sebe ukrývajú cenné poklady. Niečo podobné sa stalo astronómovi Pietrovi van Dokkumovi, keď si prezeral snímky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a všimol si podozrivú škvrnu, ktorá vyzerala ako škrabanec na fotografickom filme.
Čierna diera vie narobiť divy
Zábery z ďalekohľadu často potrebujú trochu doladenia a úpravy, aby astronómovia potvrdili, že zachytené objekty a javy nie sú len artefaktmi svetla, ako napríklad záblesky šošovky, odrazy alebo interferencia kozmického žiarenia.
V prípade elektronických kamier Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu vyzerá kozmické žiarenie prechádzajúce pozdĺž detektora ako škrabance. Aj napriek všetkým možným úpravám van Dokkum napokon zistil, že ide o supermasívnu čiernu dieru, ktorá váži ako 20 miliónov Sĺnk dohromady a zanecháva za sebou doteraz nevídanú 200 000 svetelných rokov dlhú stopu novonarodených hviezd, ktoré sa tiahnu z galaxie vzdialenej približne 7 miliárd svetelných rokov.
Čierna diera sa pohybuje veľmi rýchlo. Ak by bola v našej slnečnej sústave, cestu zo Zeme na Mesiac by prešla za 14 minút. Podľa odborníkov ide pravdepodobne o výsledok vzácnej, bizarnej hry galaktického biliardu medzi troma masívnymi čiernymi dierami.
Cesta posiata novými hviezdami
Hoci máme tendenciu spájať čierne diery s deštrukciou, táto je v skutočnosti zapojená do veľkolepého aktu stvorenia. Pohybuje sa rýchlosťou asi 1 600 kilometrov za sekundu, čo je príliš rýchlo na to, aby pohltila veľa hmoty vo svojom okolí.
„Myslíme si, že za čiernou dierou vidíme brázdu, kde sa ochladzuje plyn, ktorý vytvára nové hviezdy. Takže to, čo vidíme, sú novovzniknuté hviezdy,“ povedal Pieter van Dokkum z Yalovej univerzity v New Havene. Stopa, ktorú čierna diera po sebe zanecháva, obsahuje veľké množstvo nových hviezd, keďže je takmer o polovicu jasnejšia ako hostiteľská galaxia, s ktorou je spojená.
Všetko sa začína na najvzdialenejšom konci, kde leží čierna diera. Ďalekohľad zachytil v jej okolí jasný kúsok svetla pochádzajúci pravdepodobne z ionizovaného kyslíka. Výskumníci sa domnievajú, že ide o plyn zahrievaný pohybom čiernej diery, ktorá naň naráža, alebo by to mohlo byť žiarenie z akrečného disku okolo čiernej diery.
„Plyn pred čiernou dierou dostáva šok pre nadzvukový, vysokorýchlostný dopad čiernej diery, ktorá sa ním pohybuje. Ako to presne funguje, zatiaľ nevieme,“ povedal van Dokkum.
Snímka z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Zdroj: NASA, ESA, Pieter van Dokkum
Ako to celé vzniklo
Celý jav vznikol pravdepodobne viacpočetnou zrážkou supermasívnych čiernych dier. Astronómovia predpokladajú, že prvé dve galaxie sa zlúčili asi pred 50 miliónmi rokov. To následne spojilo dve supermasívne čierne diery v ich centrách, ktoré sa okolo seba točili ako binárna čierna diera.
Všetko bolo v najlepšom poriadku, až kým o 10 miliónov rokov neprišla ďalšia galaxia s vlastnou supermasívnou čiernou dierou, ktorá zamiešala karty. Vznikol chaos a nestabilita. Jedna z čiernych dier bola napokon vyhodená z hostiteľskej galaxie.
Podobná katastrofa by vyvrhla ďalšie dve čierne diery podľa odborníkov opačným smerom. Na druhej strane hostiteľskej galaxie je podľa nich vidieť útvar, ktorý by mohol byť pôvodnou binárnou čiernou dierou, no až pozorovania potvrdia, či to tak skutočne je.
(JM)
