Na projekte programu Cosmic Vision Európskej vesmírnej agentúry sa podieľa Slovenská akadémia vied aj Akadémia vied ČR. Zo štartu bude živý prenos.
Na štvrtok 13. apríla 2023 o 14.15 hod. stredoeurópskeho letného času (SELČ) je naplánovaný štart obrej medziplanetárnej sondy JUICE (Jupiter Icy Moons Explorer), ktorá sa vydá na osemročnú cestu k planéte Jupiter a jej ľadovým mesiacom.
Na prvom z veľkých projektov programu Cosmic Vision Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa podieľa Slovenská akadémia vied (SAV) aj Akadémia vied Českej republiky (AV ČR). Prístroje, ktoré sonda ponesie na svojej palube, sú dielom slovenských aj českých odborníkov.
Ústav fyziky atmosféry a Astronomický ústav AV ČR v spolupráci s programom Vesmír pre ľudstvo Stratégie AV ČR a Hvezdárňou a planetáriom hl. m. Prahy vo štvrtok o 13.55 hod. nášho času ponúknu zo štartu sondy živý prenos s komentárom českého publicistu a popularizátora kozmonautiky Dušana Majera.
Štart ARIANE 5 s medziplanetárnou sondou JUICE – priamy prenos
Sledujte naživo Štart ARIANE 5 s medziplanetárnou sondou JUICE. Druhý pokus o štart obrej medziplanetárnej sondy JUICE (Jupiter Icy Moons...
Detektor zo Slovenska
Výskumný tím z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i. (ÚEF SAV, v. v. i.) v Košiciach pre misiu JUICE vyvinul a dodal takzvaný anti-koincidenčný detektorový modul ACM. Jeho úlohou je zabezpečiť efektívnu detekciu častíc nižších energií na pozadí silného ionizujúceho žiarenia, najmä vysokoenergetických elektrónov z intenzívnych radiačných Van Allenových pásov Jupitera.
„Elektróny z radiačných pásov sú schopné prenikať aj tieniacim plášťom vedeckých prístrojov a vyvolať v ich citlivých fyzikálnych senzoroch falošné reakcie. A práve na vylúčenie týchto falošných prípadov zo záznamu vedeckých dát slúži nami dodaný detektor ACM,“ uviedol jeden z jeho konštruktérov Ján Baláž z ÚEF SAV v. v. i.
Posledné prípravy
Na kozmodróme Kourou vo Francúzskej Guyane sa konajú posledné prípravy. Nádrže medziplanetárnej sondy sú už plné okysličovadiel a raketového paliva metylhydrazínu. Na špičke nosnej rakety Ariane 5 bola namontovaná sonda a zakrytá aerodynamickým štítom pre prvú fázu letu.
Samotná sonda váži 2,4 tony a vynesie so sebou 3,6 tony paliva, ktoré je nutné pre postupné gravitačné manévre pri Zemi, Mesiaci a Venuši a pre navedenie na obežnú dráhu Jupitera a jeho mesiaca Ganymeda. Tam sa celá púť po štyroch rokoch výskumu skončí.
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by štart sondy mal byť pre technické problémy odložený, no môže sa stať, že mu nebude priať počasie. V takom prípade dostane ďalšiu príležitosť o 14 dní, a ak by to nevyšlo ani vtedy, vypustia ju do vesmíru pravdepodobne v auguste.
Manévre a misie
Polhodinu po štarte sa sonda oddelí od nosnej rakety a následne sa rozvinú veľké slnečné panely, ktoré pozostávajú z desiatich segmentov a zaberajú celkovo 85 štvorcových metrov a ktoré zaistia napájanie vedeckých prístrojov a služobných systémov. Postupne sa roztvoria ramená s ostatnými senzormi, anténami a magnetometrami a sonda sa vydá na dlhú cestu k Jupiteru.
Týždeň po štarte čaká českých vedcov intenzívna práca spojená s riadeným vyklápaním meracích antén. Počas letu k Jupiteru potom plánujú pomocou jedného z prístrojov detegovať dosah kozmického prachu na sondu a prispieť tak k výskumu jeho výskytu, predovšetkým v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.
Sonda JUICE absolvuje hneď niekoľko gravitačných manévrov: opäť pri Zemi a Mesiaci v auguste 2024, pri Venuši v auguste 2025 a znova pri Zemi v septembri 2026 a januári 2029, ktorý ju pošle priamo k Jupiteru, kam dorazí v júli 2031.
Výskum Jupitera a magnetického poľa Ganymeda
Hlavnou úlohou sondy JUICE bude výskum Jupitera a jeho ľadových mesiacov, predovšetkým najväčšieho mesiaca slnečnej sústavy – Ganymeda. Až do decembra 2034 bude sonda obiehať okolo Jupitera a zhromažďovať vedecké dáta. Naplánované sú aj prelety popri mesiacoch Európa a Kalisto. Napokon bude navedená na obežnú dráhu Ganymeda, ktorý podrobne preskúma a svoju misiu uzatvorí v roku 2035 dopadom na jeho povrch.
JUICE so sebou ponesie desať vedeckých prístrojov: optické kamery, spektrometre, altimeter, radar, časticové detektory a senzory na detegovanie elektrického a magnetického poľa. Všetky zameria na Jupiter a jeho mesiace, ktoré pod svojím ľadovým povrchom skrývajú oceány vody v kvapalnom skupenstve. To by mohlo značiť dobré podmienky na život. „Z predchádzajúcich meraní sondy Galileo vieme, že Ganymedes má vlastné magnetické pole, v ktorom sa šíria elektromagnetické vlny v počuteľných kmitočtoch. O nich a podobných javoch v magnetosfére Jupitera zatiaľ mnoho nevieme, no mohli by byť veľmi dôležité pre úroveň radiácie v okolí planéty,“ povedal vedúci výskumného tímu z oddelenia kozmickej fyziky Ústavu fyziky atmosféry AV ČR Ondřej Santolík.
Práve na elektromagnetické vlny sa zameria nový prístroj na palube sondy JUICE, na vývoji ktorého sa podieľalo 25 inštitúcií z deviatich európskych krajín na čele s Ústavom kozmickej fyziky vo švédskej Uppsale. Meranie na počuteľných kmitočtoch pripravili vedci a technici z Ústavu fyziky AV ČR v spolupráci s technikmi z Astronomického ústavu AV ČR, ktorí postavili napájací zdroj celého prístroja.
„Predchádzajúce sondy neboli schopné zistiť, odkiaľ sa vlny šíria. Nový prístroj na sonde JUICE nám to dovolí vďaka meraniu viacerých zložiek elektrického a magnetického poľa, ktoré sa budú automaticky analyzovať priamo na palube sondy,“ priblížil Santolík.
Počas letu sondy k Jupiteru vedci budú podľa jeho slov pracovať na dokončení vývoja nových verzií programov pre palubné spracovanie dát, ich testovanie a postupné odosielanie do pamäti prístroja. „Potom bude, dúfajme, pripravená na prekvapenia, ktoré nás pri Jupiteri a jeho ľadových mesiacoch za osem rokov čakajú,“ uzatvoril odborník.