Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Marťanský rover úspešne vyvŕtal vzorku, vrtuľník prekonal očakávania

Matúš Beňo

Vyvŕtaná vzorka je prvou z vyše dvadsiatich ďalších. Perseverance ich postupne uskladní a pripraví na vyzdvihnutie budúcou misiou.

Roveru Perseverance sa podarilo úspešne vyvŕtať vzorku zo skaly na Marse.

Roveru Perseverance sa podarilo úspešne vyvŕtať vzorku zo skaly na Marse. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/ASU

Marťanský rover Perseverance úspešne vyvŕtal a odobral vzorku jadra z skaly. Po prvýkrát to dokázal ľudský prístroj na inej planéte. Vozidlo vzorku uskladní, aby ju v budúcnosti vyzdvihla iná misia a vrátila sa s ňou na Zem.

Je to prvá z viac ako dvadsiatky ďalších vzoriek, ktoré Perseverance vyvŕta počas najbližšieho roka.

Úspech potvrdil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) na oficiálnom Twitteri roveru. Oznámenie prišlo pár dní po tom, ako 1. septembra vyvŕtal dieru do skaly nazvanej Rochette. Prvé prijaté zábery ukázali vzorku uchovanú v rúrke vŕtacieho mechanizmu, ale pri ďalších si vedci neboli už takí istí, čakali preto na lepšie svetelné podmienky pre dodatočné fotky.

Spravili, čo plánovali urobiť

Kľúčovou úlohou Percyho, ako ho familiárne inžinieri nazývajú, je pátranie po starobylom mikrobiálnom živote na Marse. Skúma geológiu a podnebie červenej planéty. V kráteri Jezero, v ktorom vozidlo pristálo začiatkom roka, pravdepodobne bolo pred miliardami rokov jazero. Vedci preto dúfajú, že v usadeninách, skalách a ďalších útvaroch v kráteri nájdu stopy po tom, ako sa oblasť vyvíjala a zistia, či v nej kedysi náhodou nebol život.

Rover tieto vzorky zaistí, uskladní a pripraví tak, aby ich budúca misia, či už ľudská, alebo robotická, vyzdvihla a vrátila sa s nimi späť na Zem, kde ich vedci podrobia detailnej analýze. Skala, z ktorej Percy vyvŕtal vzorku, je veľká zhruba ako aktovka. Samotná vzorka je hrubá približne ako ceruza.

„Projekt si môže odškrtnúť prvú vzorku jadra, a to je výnimočný úspech,“ povedala pre web NASA Mars Exploration Program projektová manažérka Jennifer Trosperová z Laboratória prúdového pohonu (JPL). „Tím určil miesto, vybral vhodnú a vedecky hodnotnú skalu. Spravili sme to, čo sme plánovali urobiť.“

Keď rover zozbiera všetky plánované vzorky, zanechá ich na presne určenom mieste na povrchu planéty. Pripravovaná spoločná misia NASA a Európskej vesmírnej agentúry koncom 20. rokov zaistí, aby sa vrátili na Zem. Návrh misie spočíva v landeri, ktorý pristane na Marse. Ten bude pozostávať z trojmetrovej dvojstupňovej rakety a malého roveru, ktorý odložené vzorky vyzdvihne a umiestni do rakety. Tá následne vzlietne na nízku obežnú dráhu planéty. Medzitým k Marsu poletí orbitálna sonda, ktorá náklad so vzorkami vyzdvihne a poletí späť.

Ak všetko pôjde podľa plánu, vzorka by sa na Zem mala dostať v roku 2031.

Rover 1. septembra odobral prvú z viac ako dvadstiatich ďalších skalných vzoriek pomocou vrtáku.

Skala nazvaná Rochette, z ktorej rover Perseverance vyvŕtal vzorku jadra. Zdroj: NASA/JPL-Caltech

Vrtuľník prekonal očakávania

Helikoptéra Ingenuity mala pôvodne na Marse vzlietnuť iba päťkrát. No uplynulý víkend sa vydala už na svoj trinásty let, ktorým ukončila demonštračnú fázu. Vôbec sa nezdá, že by NASA chcela malý lietajúci stroj uzemniť, práve naopak. Nečakaný úspech agentúru presvedčil, aby misiu predĺžila na neurčito.

„Všetko pracuje na jednotku. Na povrchu sa nám darí lepšie, ako sme čakali,“ povedal pre agentúru AFP vedúci inžinierskeho tímu vrtuľníka Josh Ravish.

Vrtuľník sa na červenú planétu dostal spolu s roverom Perseverance, ktorý pristál 18. februára tohto roka. Do histórie sa zapísal o dva mesiace neskôr, keď 19. apríla ako prvý vykonal riadený let na inej planéte.

Vzlietnuť na Marse pritom vôbec nie je jednoduché. Jeho atmosféra je extrémne riedka. Na povrchu je jej hustota podobná hustote na Zemi vo výške tridsať kilometrov. Na našej planéte pritom bežne vrtuľníky lietajú vo výške tri kilometre. Dosiahnuť potrebný vztlak jej pomáhajú protichodné vrtule, ktoré sa veľmi rýchlo otáčajú. O konštrukcii Ingenuity hovoril viac v staršom článku vesmírny konštruktér Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.

Stroj doteraz vzlietol najviac do výšky dvanásť metrov, počas deviateho letu dokonca prekonal vzdialenosť 625 metrov a letel rýchlosťou päť metrov za sekundu. Počas letov aj fotil okolie, čo pomáha vedcom pri rozhodovaní, kam pošlú rover. Zábery z dvanásteho letu napríklad ukázali, že oblasť zvaná Južná Séítah nie je taká vedecky významná, ako si pôvodne mysleli.

Ingenuity pomohli aj priaznivé podmienky, no blížiaca sa marťanská zima by mohla spôsobiť problémy. Misia však poskytla dôležité informácie, ktoré už teraz inžinieri využívajú na návrh nástupcu.

Zdroje: NASA, France24, Rover Perseverance na Twitteri

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky