Z údajov sondy InSight vedci usudzujú, že vo vonkajšej kôre červenej planéty sa nachádzajú veľké zásoby vody v kvapalnom skupenstve.
Budúce ľudské misie na Marse budú pravdepodobne musieť využívať tamojšie zdroje. Zdroj: NASA/JPL-Caltech
Vedci pátrajú po vode na Marse už niekoľko desaťročí. Dôkazy, že kedysi dávno bola na červenej planéte voda v kvapalnom stave, priniesli už predchádzajúce výskumy. Kam sa však všetka voda stratila?
Najnovší výskum teraz prišiel s domnienkou, že voda sa pravdepodobne nachádza vo vonkajšej kôre planéty Mars. Vrstvy hornín v hĺbke približne 11 až 20 kilometrov pod povrchom planéty vraj obsahujú veľké množstvo vody. Tá by zrejme vystačila na to, aby pokryla celý Mars oceánom s hĺbkou 1 až 2 kilometre. Indície o podzemných zásobách vody poskytli údaje z marťanskej sondy InSight (Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transfer) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Prieskum útrob Marsu
InSight bol prelomový projekt, ktorý sa zameriaval na prieskum vnútra červenej planéty v rokoch 2018 až 2022. Okrem merania tepelného toku v planetárnej kôre a odchýlok v rotácii Marsu sledovala sonda aj otrasy a vibrácie na Marse, vďaka čomu sa vedci dozvedeli viac o jadre planéty.
V roku 2018 pristála sonda InSight na okraji marťanskej planiny Elysium (Elysium Planitia). Červenú planétu skúmala štyri roky, kým sa v roku 2022 neodmlčala. V poslednom odkaze uviedla, že nemá dosť energie na prevádzku, k čomu došlo v dôsledku zaprášených solárnych panelov.
Sonda InSight na planine Elysium (Elysium Planitia) v roku 2018. Zdroj: NASA
Prístroje na palube InSight
InSight mala na palube dva prístroje, ktoré slúžili na prieskum hlbín Marsu.
Úlohou jedného z nich bolo zaznamenávať prípadné otrasy pomocou súboru troch citlivých seizmometrov SEIS. Vyvinula ho francúzska kozmická agentúra CNES. Z charakteru šírenia seizmických vĺn vedci získali údaje o vnútrajšku planéty. Sonda zaznamenala okolo 1 300 otrasov aj dopady niekoľkých telies z vesmíru.
Druhý detektor, ktorý dodala nemecká kozmická agentúra DLR, niesol názov Heat Flow and Physical Properties Package. Ide o vibračný vrták s dĺžkou 40 centimetrov, ktorý slúžil na meranie tepelného toku z útrob Marsu.
Zásoby vody v kôre
Vashan Wright z Kalifornskej univerzity a jeho tím opierajú svoje zistenia, ktoré publikovali v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), o údaje získané sondou InSight.
Podľa vedcov bolo „pred viac ako tromi miliardami rokov na povrchu Marsu obrovské množstvo kvapalnej vody“. Dokladajú to početné stopy po korytách riek, jazier a obrovskom oceáne, ktoré vidno na záberoch z marťanských sond. Kde skončila táto voda po tom, ako Mars takmer úplne prišiel o svoju atmosféru, bolo doteraz nejasné. Existoval predpoklad, že väčšia časť vody presiakla do podzemia.
Práve túto stopu sledovala vedecká skupina pod vedením Vashana Wrighta. Aj preto odborníci opäť analyzovali údaje zo sondy InSight a porovnávali ich s rôznymi modelmi pre vrstvy hornín obsahujúcich vodu. Vedci skúmali rýchlosť šírenia vibrácií v marťanskej hornine, ktoré zaznamenal seizmometer, spôsobené marťanskými zemetraseniami alebo dopadmi meteoritov. Na základe rýchlosti šírenia vibrácií potom uskutočnili odhad materiálu, ktorým museli prejsť.
Voda sa nedá využiť
Po analýze výskumníci dospeli k záveru, že údaje najlepšie vystihujú vrstvu magmatickej horniny s obsahom vody v hĺbke približne 11 až 20 kilometrov.
Takto uchovaná voda by však bola pre budúcich kolonistov Marsu aj tak len ťažko využiteľná. Po prvé pre veľkú hĺbku, v ktorej sa nachádza, a po druhé z dôvodu, že sa nachádza v póroch a puklinách hornín.
I napriek tomu ide o zistenie, ktoré by mohlo nasvedčovať, že na Marse je život. „Voda je nevyhnutná pre život, ako ho poznáme,“ zdôrazňuje Wrightov kolega Michael Manga. „Nie je preto bezdôvodné predpokladať, že vrstvy hornín na Marse, ktoré obsahujú vodu, by mohli poskytovať obývateľné prostredie aj pre mikroorganizmy.“
Vrstvy hornín v hlbinách marťanskej kôry by preto mohli byť kľúčové pri hľadaní mikrobiálneho života na červenej planéte.
Zdroj: UC San Diego, science.ORF.at, NASA, ČT24, iDnes.cz
(zh)
