Podľa nových analýz vzoriek z Mesiaca je jeho skutočný vek o 80 až 180 miliónov rokov starší, než boli pôvodné odhady. Vedci ponúkajú aj vysvetlenie rôzne starých vzoriek.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: kdshutterman
Vedci ponúkajú v novej štúdii vysvetlenie, ako masívna udalosť pretavenia mohla resetovať vek takmer všetkých mesačných hornín. To odborníkov v starších výskumoch zmiatlo a odhadli im mladší vek.
Vznik Mesiaca
Mesiac vznikol v začiatkoch slnečnej sústavy, keď veľká protoplanéta menom Theia narazila do prvotnej verzie Zeme. Náraz vyvrhol do vesmíru obrovské masy roztavenej horniny z kôry a plášťa oboch telies. Zo zvyškov vyvrhnutého materiálu vznikol nový objekt, Mesiac, ktorý obieha okolo našej planéty vo vzdialenosti približne 385 000 kilometrov. Na základe veku mesačných vzoriek získaných počas misií NASA Apollo sa vedci spočiatku domnievali, že sa to stalo niekedy pred 4,35 miliardy rokov.
Opätovná analýza týchto vzoriek z Mesiaca však nedávno odhalila drobné kryštalické štruktúry v niektorých horninách, označované ako zirkóny, ktoré sú oveľa staršie ako zvyšok materiálu. Štúdia publikovaná v roku 2017 odhadla, že niektoré z týchto kryštálov by mohli byť staré až 4,51 miliardy rokov, čo je len asi o 30 miliónov rokov menej, ako má Zem. Ďalšia štúdia uverejnená v roku 2023 preukázala, že iné kryštály pochádzajú z obdobia pred najmenej 4,46 miliardy rokov.
Veľký lunárny reset
V štúdii publikovanej 18. decembra 2024 v časopise Nature prinášajú odborníci novú hypotézu, prečo sú spomínané kryštály oveľa staršie ako mesačné horniny. Vedecký tím prostredníctvom počítačových modelov ukázal, že Mesiac pravdepodobne zažil opätovné roztavenie. V dôsledku toho sa mesačný povrch znova premenil na roztavenú horninu. Opätovným ochladením vznikli horniny s kryštalickými štruktúrami, ktoré boli zhromaždené počas misií Apollo.
„Keď sa tieto materiály zahriali, ich vnútorné hodiny sa na tento čas resetovali,“ povedal vedúci autor štúdie Francis Nimmo, planetárny vedec z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz. „Ale niektoré blízke povrchové zirkóny sa nikdy opätovne neroztavili a neresetovali, a tak si zachovali starší vek,“ vysvetľuje Nimmo.
Povrch Mesiaca. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Sergey Kuznetsov
Vymazané krátery
Spomínaná udalosť podľa vedcov tiež vysvetľuje, prečo je na Mesiaci menej impaktných kráterov, ako by pri tomto type vesmírnych telies očakávali. Ak by nedošlo k opätovnému roztaveniu, nebolo by tak veľa kráterov vymazaných z jeho povrchu, vysvetľujú vo vyhlásení.
Myšlienku lunárneho pretavenia prvýkrát predstavili vedci v roku 2016. Odvtedy sa však teórii venovala len malá pozornosť.
Dezorganizácia na obežnej dráhe
V novej štúdii tím naznačuje, že udalosť mohla byť vyvolaná dezorganizáciou na obežnej dráhe Mesiaca okolo Zeme, keď sa satelit dostal do gravitačného preťahovania medzi našou planétou a Slnkom. Táto dezorganizácia bola pravdepodobne spustená, keď sa Mesiac začal vzďaľovať od Zeme, čo robí dodnes, a mohlo sa to stať viackrát.
Pretavenie hornín
Pretavenie by bol postupný proces, pričom horniny by sa prehrievali hlavne tesne pod kôrou. „Povrch Mesiaca by počas celej udalosti vyzeral do značnej miery podobne, pretože akákoľvek magma, ktorá by vybuchla na povrchu, by sa rýchlo ochladila a stuhla v dôsledku extrémne nízkych teplôt vesmíru,“ povedal Nimmo.
Pohľad na Zem z Mesiaca. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Elen11
Presný vek
Zatiaľ čo nová štúdia podporuje teóriu, podľa ktorej je Mesiac starší, ako sa pôvodne predpokladalo, nevrhá veľa svetla na jeho presný vek. Vedci odhadujú, že sa vek Mesiaca môže pohybovať v rozmedzí 4,43 a 4,53 miliardy rokov, čo je približne rovnaké časové rozpätie, aké uvádzali aj predchádzajúce štúdie.
Horná hranica je však takmer určite 4,53 miliardy rokov. Ak by vznikol skôr, musel by byť o niečo starší ako Zem, čo je podľa Nimma nanajvýš nepravdepodobné.
Skutočný vek Mesiaca by v budúcnosti mohli pomôcť odhaliť ďalšie lunárne vzorky, napríklad tie, ktoré priniesla čínska misia Chang’e 6 nedávno na Zem z odvrátenej strany Mesiaca. Je však nepravdepodobné, že by sme boli niekedy schopní definitívne určiť jeho vek s neistotou menej ako 5 miliónov rokov.
Zdroj: Nature, Live Science, Space.com,
(LDS)
