Úsmevný výrok astronóma Davida H. Levyho je aj po dvadsiatich rokoch stále aktuálny.
Odhadovať jasnosť komét je dodnes podľa odborníkov veľmi zložité. Zdroj: iStockphoto.com
Kanadský astronóm David H. Levy v roku 2003 o kométach povedal: „Kométy sú ako mačky: majú chvost a robia si, čo chcú.“ Spoluobjaviteľ kométy Shoemaker–Levy 9, ktorá sa v roku 1994 zrazila s planétou Jupiter, sa takto vyjadril k problematike predpovedania jasnosti letiacich vesmírnych telies.
Odhadovať jasnosť komét je dodnes podľa odborníkov relatívne zložité. „Ich polohu vieme vypočítať presne, no jasnosť nie, zvlášť v prípade komét, ktoré prichádzajú do vnútornej slnečnej sústavy po prvý raz,“ hovorí Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov (SZA).
Jasnosťou sklamala aj neandertálska kométa
Jasnosťou napokon sklamala aj neandertálska kométa C/2022 E3 ZTF. Vidieť ju môžete len na skutočne tmavej nočnej oblohe (teda nie z miest a obcí, kde je značné svetelné znečistenie). Podľa astronómov zo SZA ide však aj v takom prípade len o malý hmlistý obláčik a tí, ktorí nemajú skúsenosť s pozorovaním komét, ju pravdepodobne nenájdu vôbec.
Najbližšie k Zemi (asi 27 míľ, teda 44 miliónov kilometrov) sa má podľa portálu EarthSky nachádzať práve dnes a zajtra (1. a 2. februára). V uvedenom čase bude, ako sme už písali v článku na portáli VEDA NA DOSAH, prelietať blízko severného pólu v súhvezdí Žirafy nad Veľkým vozom. Podľa SZA by mala mať vo štvrtok 2. februára zároveň najrýchlejší vlastný pohyb. Ten sa bude v ďalších dňoch postupne spomaľovať, keďže sa kométa C/2022 E3 ZTF začne od Zeme pomaly vzďaľovať.
Zelená kométa C/2022 E3 ZTF – priamy prenos
Vďaka The Virtual Telescope Project budete môcť sledovať kométu C/2022 E3 ZTF, ktorá nesie názvy ako zelená alebo "Neandertálska". Kométa...
Ak ju chcete uzrieť, najvhodnejší je na to triéder alebo malý ďalekohľad s veľkým zorným poľom. Na jej lokalizáciu môžete použiť mobilnú aplikáciu alebo si pomôžte mapou na stránke The Sky Live.
Nesprávne ju označujú ako zelenú
Viacero médií zároveň podľa Rapavého nesprávne označuje neandertálsku kométu ako zelenú, v skutočnosti však zelená nie je. Sfarbenie, ktoré sa objavuje na fotografiách, je spôsobené dvojatomárnym uhlíkom.
C/2022 E3 ZTF – kométa z Oortovho oblaku. Fotografia z 25. januára 2023. Zdroj: iStockphoto.com
Farba hviezd je daná pohybom i teplotou ich povrchu
Neozbrojené oko vyhodnotí väčšinu hviezd ako bielu. Keď však sledujeme nočnú oblohu cez ďalekohľad alebo fotoaparát, mnohé z nich sa nám javia ako červené, žlté či modré.
Už v roku 1842 rakúsky fyzik Christian Doppler prehlásil, že červená farba niektorých hviezd je spôsobená ich pohybom smerom od Zeme, čo posúva ich svetlo k väčším vlnovým dĺžkam. Červené svetlo má z viditeľného spektra najväčšiu vlnovú dĺžku, preto vošiel tento jav do dejín ako takzvaný červený posun.
Znázornenie červeného a modrého posunu farby svetla zdroja v pohybe vplyvom Dopplerovho javu. Zdroj: Aleš Tošovský/Wikipedia
Ak sa pohybuje zdroj svetla smerom k nám, registrujeme zasa, naopak, farby posunuté k modrému spektru. Tento jav nesie názov modrý posun.
Dnes zároveň už vieme, že farba hviezd je daná hlavne teplotou ich povrchu – čím je hviezda horúcejšia, tým je jej sfarbenie do modra výraznejšie. Na základe Dopplerovho červeného a modrého posunu však možno určiť aj pohyb niektorých z nich.
Dopplerov posun mal napokon v histórii významné uplatnenie
- Po roku 1840 aplikujú Dopplerov posun nizozemský meteorológ Christophorus Buys Ballot na zvukové a francúzsky fyzik Hippolite Fizeau na elektromagnetické vlny.
- V roku 1868 použil britský astronóm William Huggins červený posun. Určoval ním rýchlosť hviezd.
- V roku 1929 porovnáva Edwin Hubble červený posun galaxií s ich vzdialenosťou od Zeme. Zisťuje tak, že vesmír sa rozpína.
- V roku 1988 bola na základe Dopplerovho posunu svetla hviezdy objavená prvá extrasolárna planéta.
Zdroje: SZA, EarthSky, VEDA NA DOSAH, Libquotes, Kniha vědy: Universum, 2015.
