prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc. je vedeckým pracovníkom Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem vedecko-pedagogickej činnosti je aj akademickým funkcionárom ‒ v tomto akademickom volebnom období je vo funkcii dekana fakulty. Vo svojej vedeckej kariére pôsobil na viacerých popredných vedeckých pracoviskách, ako napríklad v Los Alamos National laboratories v USA, ako hosťujúci vedec na Max-Planck Institute for chemistry v Nainz, Swiss federal Institute for Environment and Environmental Technologies v Duebendorf, a taktiež v Space Sciences laboratory na univerzite v Berkeley. Vo svojej vedeckej práci sa venuje problematike kozmickej radiácie a jeho interakciou s materiálmi. Jeho vedecké skúsenosti boli využité aj v rámci niekoľkých vesmírnych projektoch, ako napríklad Mars Observer, NEAR, Mars Oddysea a ďalšie. Počas svojej vedeckej kariéry publikoval viac ako 150 významných vedeckých publikácií, ktoré sú pomerne často citované. V roku 2009 sa stal vedcom roka.
Mars – červená planéta, ktorá je nám blízka, ale zároveň je pre nás ďaleko. Ľudstvo už dlho skúma či je na tejto planéte možný život. Mars pre nás zatiaľ najzaujímavejšia planéta. Vieme, že to je planéta, ktorá vo svojom počiatku bola veľmi podobná planéte Zem. Z nejakých dôvodov sa ich cesty rozišli. Otázka pre nás je prečo. Keď ju pochopíme, tak môžeme vlastne urobiť závery aj o tom, či niečo podobné nehrozí aj Zemi v budúcnosti. Dôležité je teda pochopiť, prečo sa planéty, ktoré boli na začiatku veľmi podobné, z ničoho nič začali úplne inak vyvíjať. Ak toto tajomstvo vedci odhalia, tak predídeme možno nejakej katastrofe. Mars je pre nás zaujímavý aj preto, že by mohol byť v budúcnosti miestom pre život človeka. Životné prostredie sa nám na Zemi zhoršuje a je možné, že podmienky na život sa na našej planéte zhoršia tak, že ľudstvo bude musieť hľadať nové miesto. A tým by mohla byť planéta Mars. V spoznávaní Marsu ľudstvo za ostatné roky výrazne postúpilo vpred. Významným medzníkom v objavovaní červenej planéty bol rok 1996. V Spojených štátoch amerických oznámili, že analyzovali meteorit, ktorý pochádza z Marsu. Vedci v ňom údajne našli prvky organických zlúčenín. Po dlhšom bádaní sa však zistilo, že ide pravde-podobne o znečistenie a nie organické zlúčeniny z Marsu. Dnes je situácia vo výskume Marsu podstatne zaujímavejšia – od leta 2012 na povrchu planéty pôsobí sonda Curiosity, ktorá získala pomerne veľa zaujímavých informácií, ktoré by mohli potvrdiť, že na Marse existujú dôkazy o možnom živote. Aj o tom bola debata vo vedeckej cukrárni.
