Čandraján-3 sa môže stať jednou z prvých sond, ktorej rover sa dostane blízko k južnej polárnej oblasti.
Najvýkonnejšia indická raketa LVM-3, ktorá 14. júla 2023 o 11.05 hod. nášho času vyniesla na cestu k Mesiacu sondu Čandraján-3. Zdroj: ISRO
Indická lunárna sonda prechádza v súčasnosti najkritickejšou fázou svojej cesty. Vo vesmírnom stredisku v indickom Bengalúre s napätím sledujú každý jej pohyb. Čandraján-3 sa blíži do bodu, v ktorom predchádzajúca misia z roku 2019 zlyhala.
Prvé obrázky z obežnej dráhy
India vypustila 14. júla do vesmíru ďalšiu prieskumnú sondu zo série Čandraján (Chandra znamená v starom indickom jazyku sanskrit Mesiac, yaan zase koráb). Na cestu k nášmu nebeskému susedovi ju vyniesla najsilnejšia indická raketa LVM-3 (Launch Vehicle Mark-3). Odštartovala z jediného indického kozmodrómu Satiša Dhawana na ostrove Šríharikota, ktorý sa rozprestiera v Bengálskom zálive. Jej štart sledovali z neďalekej pevniny desaťtisíce ľudí.
Sonda stihla na Zem poslať už aj prvé snímky, na ktorých jasne vidieť typický mesačný povrch pokrytý krátermi a časť rozvinutého solárneho panelu. „V poradí tretia indická lunárna misia je v dobrej kondícii. Jej najdôležitejšou fázou bude proces určovania obežnej dráhy v čase, keď sa pristávací modul začne približovať k povrchu Mesiaca,“ uviedol šéf Indickej vesmírnej agentúry (ISRO) S. Somanath.
Vesmírny reparát Indie
Okrem radosti z úspešného štartu vyjadril Somanath aj obavy. Riaditeľ načrtol najproblematickejšiu časť misie, do ktorej vstúpi sonda v polovici augusta. Dôvodom vypätých okamihov je memento zlyhania misie Čandraján-2.
Jej cieľom sa v roku 2019 mal takisto stať južný mesačný pól. Lander Vikrám s roverom na palube stratil v poslednej časti pristávacieho manévru spojenie so Zemou. Vedci predpokladajú, že zlyhal brzdový systém, stroj sa zrútil z výšky približne dvoch kilometrov a zostal nefunkčný.
Snímka NASA ukazuje bod nárazu landera Vikrám a pole trosiek. Zelené bodky označujú trosky a modré narušenú pôdu, kde dopadli menšie časti kozmickej techniky. Zdroj: NASA/Goddard/Arizona State University
Zaujímavosťou ale je, že samotný orbitálny modul Čandraján-2 stále obieha okolo Mesiaca a v prípade komunikačných problémov s aktuálnou sondou ho plánujú použiť ako prenosovú komunikačnú družicu.
Nedostatky a chyby jednej misie dokázali indickí inžinieri využiť v prospech tohtoročného ambiciózneho projektu. Na základe zozbieraných dát simulovali sériu pristátí. To na Čandraján-3 reálne čaká v polovici augusta. V týchto dňoch vykonáva sériu špeciálnych preletových manévrov.
Týždne namiesto dní
Mesiac je od Zeme vzdialený približne 384 400 kilometrov. Let k nemu trvá vesmírnej technike niekoľko dní. Sonda Čandraján-3 sa na obežnú dráhu Mesiaca dostala po vyše troch týždňoch od štartu. Musela pritom vykonať sériu špeciálnych preletových manévrov. Dôvodom je hmotnosť celej sondy. Váži približne 4 tony, čo predstavuje aj pre výkonnú raketu, akou je LVM-3, značnú komplikáciu.
„Sonda bola preto dopravená na eliptickú dráhu okolo Zeme. Pri vybraných preletoch jej najnižším bodom zapol pohonný systém sondy motor a jeho zrýchlenie dráhu predĺžilo. Manéver, vykonaný v posledný júlový deň, predĺžil túto trajektóriu tak, že poslal sondu na preletovú dráhu k Mesiacu,“ vysvetľuje český novinár a popularizátor kozmonautiky Dušan Majer.
Náčrt špeciálnych preletových manévrov, ktoré musela vykonať sonda Čandraján-3 okolo Zeme a Mesiaca. Zdroj: indiatoday.in
Sonda Čandraján-3 sa v súčasnosti nachádza na orbite Mesiaca a jej obežná dráha má rozmery 170 x 4 314 km. Inžinieri ISRO sa v tejto fáze misie budú snažiť o zmenu jej polohy – z horizontálnej do vertikálnej –, ďalej o znižovanie rýchlosti a zmenšovanie preletovej dráhy. Zjednodušene povedané, aby na povrch Mesiaca pristávala kolmo a aby sa z eliptickej dráhy stala kruhová. K mesačnému povrchu začne klesať v momente, keď dosiahne výšku 100 km. Podľa výpočtov by sa tak malo stať 16. augusta.
Mladší brat s bohatšími skúsenosťami
Vzorom pri konštrukcii sondy Čandraján-3 sa stala jeho predchodkyňa. Jednotlivé súčasti dokonca dostali rovnaké mená. Tvoria ju tri hlavné časti: pohonný modul s rozkladacím solárnym panelom, najvýraznejším elementom celej konfigurácie je pristávací modul lander Vikrám, ktorý vo svojom vnútri obsahuje rover Pragján – lunárne vozidlo.
Celú sondu tím technikov a inžinierov v mnohých smeroch vylepšil. Spevnené nohy pristávacieho modulu umožňujú bezpečné pristátie aj pri vyššej rýchlosti a komplexnejšia aparatúra senzorov zase dôkladnejšie sledovanie celého priebehu pristávania.
Na snímke je sonda Indickej vesmírnej agentúry (ISRO) Čandraján-3. Spodnú časť tvorí pohonný modul s adaptérom, na ktorom je umiestnený pristávací modul Vikrám. Zdroj: ISRO
Srdcom sondy je kompaktný rover Pragján, ktorý váži 26 kg a pohybuje sa rýchlosťou 1 cm za sekundu. Je riadený na diaľku z pozemského vesmírneho strediska a dokáže vytvárať 3D mapy okolia. Rover obsahuje aj dva vedecké prístroje, ktoré budú analyzovať chemické a mineralogické zloženie mesačných hornín.
Namiesto pretekov zmapovaný Mesiac
Cieľom sondy je oblasť medzi krátermi Manzinus C a Simpelius N, ktoré sa nachádzajú viac ako 600 kilometrov od južného pólu Mesiaca. Ak sa sonde podarí hladko pristáť, India sa po USA, bývalom Sovietskom zväze a Číne stane iba štvrtou krajinou sveta, ktorej vesmírna technika sa dostala na mesačný povrch. Aktuálne pristátie je naplánované na 23. augusta.
V súčasnosti je o Mesiac nevídaný záujem. V polovici augusta k nemu plánuje vyslať sondu Japonsko a po takmer polstoročí i Rusko. V skorých ranných hodinách 11. augusta odštartuje z kozmodrómu Vostočnyj na nosnej rakete Sojuz sonda Luna 25.
Kráter Boguslavsky. Zdroj: wikipedia
Vesmírna agentúra Roskosmos uviedla, že jej cesta k Mesiacu potrvá päť dní, potom bude približne týždeň krúžiť na obežnej dráhe, kým pristane na jednom z troch vytipovaných miest v blízkosti južného pólu. Malo by ísť o kráter Boguslavsky, ktorý je pomenovaný po nemeckom astronómovi.
Hoci je možné, že obe sondy pristanú v oblasti južného mesačného pólu v rovnakom čase, nejde o preteky. Myslí si to aj český vedecký popularizátor Dušan Majer: „Ľudské výtvory zatiaľ pristáli len na pár lunárnych lokalitách. Údaje z každej ďalšej preto prispejú do celkovej mozaiky poznania ďalším kúskom.“
Z posledných opatrných vyjadrení ISRO vyplýva však tiež to, že nie je vylúčená zmena plánov a pristátie by sa mohlo uskutočniť až v septembri.
Zdroj: isro.gov, kosmonautix.cz, hindustantimes.com
(KB)
