Historicky prvé umelé zatmenie Slnka na obežnej dráhe počas misie Proba-3 umožnilo vedcom pozorovať slnečnú korónu niekoľko hodín.
Dva satelity misie Proba-3 letia v presnej formácii asi 150 metrov od seba, aby vytvorili vonkajší koronograf vo vesmíre, pričom jedna sonda zatieni Slnko, aby druhá mohla skúmať inak neviditeľnú slnečnú korónu. Autor: ESA/P. Carril
Európska vesmírna agentúra (ESA) dosiahla mimoriadny úspech. Misia Proba-3 uskutočnila v marci tohto roka prvé umelé zatmenie Slnka. Prvé snímky slnečnej koróny uverejnila ESA v pondelok.
Vďaka umelému zatmeniu Slnka mohli vedci pozorovať slnečnú korónu niekoľko hodín. Získali tak cenné údaje o našej najbližšej hviezde a jej atmosfére, ktoré prispejú k lepšiemu pochopeniu slnečného počasia a jeho vplyvu na Zem.
Otestovali technológie formovaných letov
Súčasťou misie Proba-3 sú dva nezávislé satelity, ktoré počas misie spolupracujú. Prvý, označovaný coronagraph (koronograf), nesie prístroj ASPIICS (Association of Spacecraft for Planetary Image Intensification and Coronal Science), čo je koronograf určený na snímanie slnečnej koróny.
Druhý satelit occulter (okultor) simuluje v tomto prípade Mesiac. Funguje ako pohyblivý štít zabezpečujúci zatienenie a blokuje priame svetlo Slnka.
Misia po prvý raz v histórii otestovala technológiu formovaných letov. Satelity leteli autonómne v dokonalej formácii vo vzdialenosti 150 metrov od seba niekoľko hodín. Podarilo sa to vďaka navigácii GPS, orientácii podľa hviezd a rádiového spojenia. „Let vo formácii, ktorý sme doteraz dosiahli, bol vykonaný autonómne, ale pod dohľadom pozemného riadiaceho tímu, ktorý bol pripravený zasiahnuť a korigovať prípadné odchýlky. Našou jedinou zostávajúcou úlohou je dosiahnuť úplnú autonómiu, keď bude naša dôvera v systém taká, že ho nebudeme ani rutinne monitorovať zo Zeme,“ uviedol Damien Galano, manažér misie Proba-3.
Ilustrácia dvojice satelitov misie Proba-3, ktoré vytvárajú umelé zatmenie Slnka. Zdroj: ESA
Úspech spočíval v milimetrovej presnosti operácie
Satelit okultor lietal medzi Slnkom a koronografom. Pomocou tieniaceho disku s priemerom 1,4 metra vytváral umelý štít potrebný na navodenie umelého zatmenia Slnka, ktoré umožnilo pozorovanie a zaznamenanie koróny. Okultor zakryl jasný disk Slnka pre satelit koronograf a vrhol na jeho optický prístroj ASPIICS tieň s priemerom 8 centimetrov. Úspech misie spočíval v precíznosti všetkých úkonov, rádovo v milimetroch.
Vďaka zatmeniu vytvorenému satelitom okultor mohol prístroj ASPIICS získať cenné snímky slnečnej koróny. Vedci tak mali možnosť pozorovať korónu, vonkajšiu atmosféru Slnka, ktorá je miliónkrát horúcejšia ako povrch pod ňou. Bežne nie je viditeľná, pretože ju zatieňuje žiarivé svetlo Slnka.
Vidieť ju možno len počas úplného zatmenia Slnka, keď mesačný kotúč úplne zakryje Slnko. Vedci mohli pozorovať vnútornú časť koróny, ktorá je doteraz najmenej preskúmanou časťou slnečnej atmosféry.
V tomto mieste dochádza k akcelerácii výronov koronálnej hmoty (coronal mass ejections) a je miestom, kde vzniká slnečný vietor.
Pohľad na slnečnú korónu, ktorý nám ponúkol prístroj ASPIICS misie Proba-3. Kredit: ESA/Proba-3/ASPIICS/WOW algorithm
Jedinečné zábery slnečnej koróny
Zábery misie Proba-3 uverejnila agentúra ESA v pondelok. „Dych berúce zábery misie Proba-3 sú podnetom na malú revolúciu v spôsobe, ako počítačové modely simulujú slnečnú korónu a vytvárajú digitálne zatmenia,“ uvádza ESA vo svojej tlačovej správe.
Snímky boli spracované vedeckým operačným centrom ASPIICS (SOC), ktoré sa nachádza v Belgickom kráľovskom observatóriu. Tu špecializovaný tím vedcov a inžinierov zadáva operačné príkazy pre koronograf na základe požiadaviek vedeckej komunity a zverejňuje výsledné pozorovania.
Na jednej snímke je slnečná koróna zobrazená vo fialovej farbe, na druhej tak, ako by ju ľudské oko videlo cez zelený filter počas reálneho zatmenia Slnka.
Vnútorná koróna Slnka, umelo zafarbená nafialovo, na snímke z 23. mája 2025 zhotovenej koronografom ASPIICS. Kredit: ESA/Proba-3/ASPIICS
Budúce pozorovania a misie
Misia Proba-3, ktorá by mala trvať dva roky, doteraz vytvorila desať úspešných zatmení Slnka. To najdlhšie trvalo päť hodín, uviedol Andrei Zhukov z Belgického kráľovského observatória, vedúci vedecký pracovník ďalekohľadu pozorujúceho korónu na obežnej dráhe. Umelé zatmenia sa majú navodzovať dvakrát týždenne a spolu by ich malo byť okolo dvesto. V budúcnosti by vedci chceli zatmenie predĺžiť na šesť hodín. Získajú tak tisíc hodín cenných údajov, čo je objem dát, ktorý by nebolo možné získať pozorovaním skutočného zatmenia Slnka.
Misia tak predstavuje obrovský krok pre oblasti ako kozmické inžinierstvo a solárny výskum.
Zdroj: ESA, ČT24, Astronomický klub Bratislava, VND
(zh)
