Proti vesmírnym telesám sme pomerne bezmocní, ich skúmanie nám však pomáha zistiť veľa o histórii Zeme.
Barringerov kráter v arizonskej púšti (USA) vytvoril dopad asteroidu pred približne 50-tisíc rokmi, má priemer cca 1,2 km. Zdroj: iStockphoto.com
Naša Zem sa pohybuje vo vnútornej slnečnej sústave v prostredí, v ktorom okrem štyroch terestrických planét obieha aj množstvo telies medziplanetárnej hmoty. Vzhľadom na malú hmotnosť tieto telesá podliehajú gravitačným vplyvom planét a často menia svoje dráhy. Nie je preto prekvapením, že niektoré z nich občas narazia do Zeme. Počas doby existencie slnečnej sústavy bolo takýchto zrážok veľké množstvo, stôp po náraze najväčších asteroidov – kráterov – však vďaka rôznym typom erózie nie je na zemskom povrchu veľa.
Na mapovanie týchto miest slúži Databáza dopadov na Zem (EID, z anglického Earth Impact Database), ktorá obsahuje zoznam potvrdených kráterov z celého sveta. K dnešnému dňu je v databáze 190 potvrdených štruktúr, už niekoľko rokov do nej nepribudol žiadny objav veľkého krátera. Databáza vznikla v roku 1955 so začiatkom systematického vyhľadávanie impaktných kráterov na zemskom povrchu. V súčasnosti ju spravuje Planetary and Space Science Center na univerzite v New Brunswicku v Kanade.
Impaktné krátery na zemskom povrchu. Zdroj: Archív autora
Slovensko je bez záznamu
Najmenším kráterom v databáze je kráter Carancas v Peru s priemerom 13,5 metra, ktorý vznikol po dopade meteoroidu 15. septembra 2007. Krátery podobných a menších rozmerov sa na zemskom povrchu dlhodobo nezachovajú, keďže ich postupne zahladia atmosférické zrážky a vegetácia v kombinácii s veternou a teplotnou eróziou. Medián priemerov zachovalých kráterov je 8 km.
Z mapy výskytu kráterov vidíme, že sú hlavne na miestach menej pokrytých vegetáciou, pričom najviac kráterov na jednotku plochy je v Austrálii. Napriek tomu, že Austrália zaberá len 6 percent zemského povrchu, je na nej až 14 percent impaktných štruktúr. Môže za to mimoriadne suché podnebie, ktoré sa vyskytuje s výnimkou úzkych pásov pri pobreží na celom vnútrozemí kontinentu. Pri minimálnych zrážkach pôsobí erózia omnoho pomalšie. Na Slovensku nemáme v databáze zaznamenaný kráter. Najbližšie k nášmu územiu je sústava kráterov Morasko v Poľsku (najväčší má priemer 100 m), kráter Zapadnaya alebo Bilylivka (podľa blízkej dediny) na Ukrajine s priemerom 3,2 km a kráter Steinheim v Nemecku s priemerom 3,8 km.
Impaktné krátery v Európe. Zdroj: Archív autora
Najväčší meteorický kráter je v austrálskom vnútrozemí
Na Zem dopadne každý deň približne 50 ton meteorickej hmoty, z ktorej viac ako 99 percent je vo forme mikrometeoritov. Najzaujímavejšie je však to necelé percento, z ktorého výnimočne veľké teleso môže zanechať viditeľnú stopu na zemskom povrchu. A ako sa ukázalo, aj po zaniknutí krátera na povrchu môžu ostať stopy vnútri, ktoré prezradia dopad. Vedci tvrdia, že podzemné „jazvy“ v strednej Austrálii označujú najväčší meteorický kráter, aký sa kedy našiel.
Vo vnútrozemí Austrálie objavili vedci v zemskej kôre dve hlboké jazvy, o ktorých predpokladajú, že označujú zvyšky meteorického krátera s priemerom 400 km. Ide o najväčší kráter, aký sa kedy na Zemi našiel. Každá jazva má priemer viac ako 120 kilometrov a predpokladá sa, že označuje miesto, kde sa meteorit rozdelil na dva chvíľku predtým, ako dopadol na zem. Usudzuje sa, že pád nastal pred viac ako 300 miliónmi rokov.
Samotný kráter už dávno zmizol, ale dôkaz o zóne nárazu sa našiel takmer 2 km pod zemou vo Warburtonskej kotline neďaleko hraníc štátov Južná Austrália, Queensland a Severné teritórium počas vŕtania ako súčasť geotermálneho výskumu. Napriek tomu, že sa vedci domnievajú, že kráter môže byť starý okolo 300 miliónov rokov, ešte stále nachádzajú zvyšky roztaveného materiálu v blízkych sedimentoch, ktoré vznikli po dopade.
Vľavo kráter Vredefort s násobnými valmi. Foto: NASA, vpravo kráter Popigai. Zdroj: Wikipedia
5 najväčších zachovalých kráterov
Ani jeden z týchto veľkých kráterov sa nezachoval v stave, aby bolo možné jednoznačne určiť jeho priemer. Nižšie uvedené hodnoty sú preto len orientačné a ďalším výskumom sa môžu zmeniť.
- Vredefort
Najväčšia známa impaktná štruktúra s priemerom približne 300 km leží juhozápadne od Johannesburgu v Juhoafrickej republike. K dopadu asteroidu na Zem došlo pred viac ako 2 miliardami rokov. Tento kráter bol v roku 2005 vyhlásený za súčasť svetového dedičstva UNESCO.
- Sudbury
Kráter Sudbury s priemerom 250 km sa nachádza v Ontáriu v Kanade. Vznikol po dopade asteroidu s priemerom minimálne 10 km bohatého na kovy pred 1,85 miliardy rokov. Dodnes sa tam ťaží zlato, meď, nikel, paládium a ďalšie kovy. Úlomky hornín vymrštené pri náraze boli rozptýlené na ploche 1 600 000 km2 do vzdialenosti až 800 km. Zaujímavé je, že NASA tu cvičila astronautov programu Apollo v rozpoznávaní hornín vytvorených v dôsledku veľmi veľkého nárazu.
Jazero Acraman, malé plytké soľné jazero vo vyprahnutom austrálskom vnútrozemí na snímke satelitu Landsat (NASA). Zdroj: Archív autora
- Chicxulub
Kráter Chicxulub s priemerom 170 km sa nachádza v Mexiku, čiastočne na polostrove Yucatán, čiastočne v mori. Na pevnine je prekrytý desiatkami metrov sedimentu. Kráter je známy aj širokej verejnosti. Predpokladá sa totiž, že vznikol po dopade približne 10 km asteroidu pred 65 miliónmi rokov, ktorý spôsobil dlhodobé zaprášenie atmosféry a významne prispel k vyhynutiu dinosaurov. Podľa súčasných vedomostí o populácii telies prichádzajúcich do blízkosti zemskej dráhy sa usudzuje, že k takýmto dopadom dôjde iba raz za 100 miliónov rokov.
- Popigai
Kráter Popigai s priemerom 90 km leží na severe Sibíri v Rusku. Odhaduje sa, že k zrážke asteroidu so Zemou došlo asi pred 36 miliónmi rokov. Zaujímavý je tým, že v okruhu do 13 km od bodu nárazu bolo objavené veľké množstvo diamantov, ktoré vznikli pri zrážke. Viaceré diamanty nie sú diamantmi v pravom slova zmysle (uhlík kryštalizujúci v kubickej sústave), ale lonsdaleit (uhlík s hexagonálnou kryštalickou mriežkou). Daná modifikácia uhlíka je až o 58 percent tvrdšia ako diamant. Tieto diamanty s veľkosťou 0,5 až 2 mm sa používajú na priemyselné účely. Pri súčasnej spotrebe by zásoby z krátera Popigai stačili na pokrytie svetových potrieb na 3000 rokov.
- Acraman
Kráter Acraman s priemerom 90 km leží v južnej Austrálii. Vznikol po dopade asteroidu približne pred 580 miliónmi rokov. Za toto obdobie kráter zerodoval, jeho polohu označuje vyschnuté jazero Acraman. Dôkazy o dopade zahŕňajú prítomnosť tzv. šokovaného kremeňa v rozbitom podloží na ostrovoch v jazere Acraman. Šokovaný kremeň je špeciálna forma minerálu kremeňa, ktorá vzniká pri veľkých tlakoch. Vznikajú v ňom tzv. lamely, ktoré sú viditeľné pod polarizačným mikroskopom. Úlomky vyvrhnuté pri náraze sa našli v skalách Ediacaran Flinders Ranges viac ako 300 km na východ od krátera.
