Chcú vybudovať zariadenia určené na využitie vodného ľadu na Mesiaci a asteroidoch.
Čínski vesmírni vedci predstavili predbežný plán, ktorého cieľom je vytvoriť komplexný systém využitia nerastných zdrojov v slnečnej sústave do roku 2100.
Využitie vesmírnych zdrojov je hospodársky kľúčové
Iniciatíva čínskych vedcov nesie názov Tiangong Kaiwu (v preklade využitie diel prírody) a navrhuje rozvoj ťažby strategických nerastných zdrojov, využitie mimozemských nálezísk ľadu ako paliva a vytvorenie dopravných a zásobovacích uzlov vo vesmíre.
Wang Wei, vedec z Čínskej akadémie vied, ktorý prišiel s týmto návrhom, verí, že s rýchlym pokrokom vesmírnych technológií by ekonomické využívanie vesmírnych zdrojov mohlo čoskoro prejsť zo systému Zem – Mesiac do hlbokého vesmíru a mohlo by hrať kľúčovú úlohu v hospodárskych pretekoch medzi národmi.
Projekt, pomenovaný po práci vedca dynastie Ming Song Yingxinga (práca z anglického The Exploitation of the Works of Nature), má potenciál transformovať globálnu vesmírnu ekonomiku a pozdvihnúť postavenie Číny vo svetovom vesmírnom segmente.
Využitie najlepších technológií
Wang, odborník na navigáciu a gyroskopy, hovorí, že plán zahŕňa použitie gravitačne vyvážených oblastí medzi nebeskými telesami, ako sú planéty, Mesiac a Slnko, ako prepravných uzlov. V posledných troch rokoch skúmal jeho tím celkovú realizovateľnosť projektu a potrebné kľúčové technológie.
Odborníci chcú vybudovať zariadenia určené na využitie vodného ľadu na Mesiaci, ako aj na blízkozemských asteroidoch, Marse, asteroidoch hlavného pásu a mesiacoch Jupitera. Takéto zariadenia by mohli byť umiestnené napríklad v gravitačne stabilných Lagrangeových bodoch 1 a 2 medzi Zemou a Mesiacom a v bodoch medzi Slnkom a inými planétami. Voda môže byť využitá na vodík a kyslík a použitá ako pohonná látka.
„Z 1,3 milióna asteroidov v našej slnečnej sústave je asi 700 relatívne blízko Zeme a odhaduje sa, že každý má hodnotu viac ako 100 biliónov dolárov. Ak vezmeme do úvahy technickú uskutočniteľnosť a nákladovú efektívnosť, na ťažbu a použitie je z nich ekonomicky vhodných 122,“ uviedol denník China Space Daily.
Asteroid vo vesmíre. Zdroj: iStockphoto.com
Plány Číny
Čínska vláda nezaháľa a už teraz má na budúce roky naplánovaných hneď niekoľko vesmírnych misií.
V roku 2025 sa chystá v rámci misie Tianwen-2 odobrať vzorky z blízkozemného asteroidu 469219 Kamoʻoalewa. Misia Chang’e-7 sa v roku 2026 zameria na južný pól Mesiaca, kde bude pátrať po prítomnosti vody. Ak by sa našla, mohla by po prečistení slúžiť ako pitná voda, prípadne by mohla byť využitá vo forme paliva a kyslíka, a tým by zabezpečila dlhodobý pobyt astronautov vo vesmíre.
Čína tiež stavia znovu použiteľnú nosnú raketu so superťažkým zdvihom, ktorá by mala dostať Číňanov na Mesiac. Long March 9 má byť výkonnejšia ako zatiaľ najsilnejší nosič histórie Saturn V. Na nízku obežnú dráhu Zeme by vraj mala dokázať vyniesť až 130 ton nákladu. Zároveň sú vo vývoji aj motory pre druhý a tretí stupeň rakety.
Zdroj: LivingFuture, SCMP, SpaceNews
(JM)
