Pomocou siedmich teleskopov budú sondovať až 1,2 milióna hviezd.
Zem z vesmíru. Zdroj: iStockphoto.com
Popredný vedecký časopis Nature prináša správu o pláne Číny nájsť pre ľudstvo planétu, ktorú budeme môcť jedného dňa obývať.
Po tom, ako vyslali robotov na Mesiac, preskúmali Mars a postavili vlastnú vesmírnu stanicu, cielia v Číne ďalej na slnečnú sústavu. Vedci by mali už tento mesiac zverejniť podrobný plán ich misie v honbe za mimoslnečnými planétami, takzvanými exoplanétami.
Hlavnou náplňou misie je vykonať prieskum planét mimo slnečnej sústavy vo vzdialenejších častiach Galaxie Mliečna cesta. Vedci sa budú sústrediť na potenciálne obývateľné planéty, ktoré pripomínajú Zem. Predpokladom pre úspešnú planétu sú dobré podmienky výskytu vody v tekutej forme a dostatočná vzdialenosť k hviezde, ako je Slnko.
Pomocou Keplerovho teleskopu objavili vedci v Mliečnej ceste doposiaľ viac ako päťtisíc exoplanét. Keplerov teleskop slúžil NASA deväť rokov a v roku 2018 bol vyradený z obehu. Niektoré objavené exoplanéty sa svojím pevným povrchom na Zem aj podobali. Obiehali pritom okolo červených trpaslíkov, čiže hviezd s chladným vnútrom. Žiadna z nich však nespĺňala požiadavky pre druhú Zem.
„S dnešnou technológiou je veľmi náročné nájsť signál malej planéty podobnej Zemi, keď hviezda, okolo ktorej obieha, je miliónkrát ťažšia a biliónkrát jasnejšia,“ približuje Jessie Christiansen, astrofyzik z Vedeckého ústavu pre výskum exoplanét NASA.
Misia, ktorú financuje Čínska akadémia vied, dostala názov Zem 2.0. Jej aktéri dúfajú, že sa im podarí zvrátiť predchádzajúce neúspešné pokusy. Skupina expertov odbornej komisie bude v júni 2022 kontrolovať návrhy projektu. Ak prejdú testovaním, môžu začať s manuálnou konštrukciou satelitu. Tím plánuje vypustiť kozmickú loď na čínskej nosnej rakete Čchang-čeng pred koncom roka 2026.
Oblohu bude sledovať sedem očí
Inžinieri navrhli umelú družicu pre projekt Zem 2.0 tak, aby niesla sedem teleskopov, ktoré budú pozorovať oblohu až štyri roky. Šesť teleskopov bude spoločne pracovať na mapovaní planét v súhvezdiach labute – lýry. „Oblasť sondoval v minulosti aj Keplerov teleskop, a tak dúfame, že by sme získané dáta mohli využiť aj my,“ hovorí Jian Ge, líder pre misiu Zem 2.0.
Teleskopy budú zaznamenávať malé zmeny v jase hviezd, ktoré indikujú prechod planéty pred hviezdou. Tým, že použijú viacero malých teleskopov naraz, vytvoria širšie zorné pole, ako keby využili len jeden veľký teleskop. Spoločne budú sondovať 1,2 milióna hviezd a päťkrát väčšiu plochu ako Keplerov teleskop. Okrem toho dokážu v porovnaní so satelitom TESS v programe NASA Explorer, ktorý skúma žiarivé hviezdy a exoplanéty v blízkosti Zeme, pozorovať aj tmavšie a vzdialenejšie hviezdy.
„Náš satelit bude desaťkrát silnejší ako Keplerov teleskop,“ uvádza astronóm Ge.
Siedmym prístrojom satelitu bude gravitačný mikrošošovkový ďalekohľad na preštudovanie objektov, ktoré neobiehajú okolo žiadnej hviezdy. Pomenovali ich túlavé planéty. Zámerom výskumníkov je tiež sledovanie exoplanét, ktoré sú od Slnka vzdialenejšie, podobne ako Neptún. Teleskop by sa mal zamerať na stred Galaxie Mliečna dráha, kde sa nachádza enormné množstvo hviezd. „Ak bude misia úspešná, stane sa teleskop na báze gravitačných mikrošošoviek prvým, ktorý zbiera dáta priamo vo vesmíre. „Náš satelit zhotoví prehľad o exoplanétach rôznej veľkosti, hmotnosti a veku,“ uvádza Jian Ge.
Pre potvrdenie, že ide o exoplanétu podobnú Zemi, musia astronómovia vypočítať, ako dlho a s akou pravidelnosťou obieha okolo svojej hviezdy. Výsledný čas a periodicita by mali byť približne rovnaké ako čas a periodicita obehu Zeme okolo Slnka. Astrofyzička Chelsea Huang uvádza, že je potrebné zhromaždiť dáta z troch rokov, aby mohli s istotou určiť obežnú dráhu exoplanéty.
Tím pozostáva z tristo vedcov a inžinierov, pôvodom prevažne z Číny. Jeho líder však dúfa v medzinárodnú spoluprácu a zapojenie ďalších výskumníkov z celého sveta, pre ktorých predstavuje misia Zem 2.0 jedinečnú príležitosť.
Zdroj: tlačová správa Nature
(JM)
