Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci našli nový asteroid, ktorý má so Zemou spoločnú dráhu okolo Slnka

Matúš Beňo

Na svojej dráhe je planétka už zrejme stovky rokov.

Umelecká predstava o novoobjavenom asteroide 2020 XL5, ktorý so Zemou zdieľa obežnú dráhu okolo Slnka. Zdroj: NOIRLab/NSF/AURA/J. da Silva/Spaceengine

Umelecká predstava o novoobjavenom asteroide 2020 XL5, ktorý má so Zemou spoločnú obežnú dráhu okolo Slnka. Zdroj: NOIRLab/NSF/AURA/J. da Silva/Spaceengine

Zem má na svojej dráhe okolo Slnka ďalšieho známeho súputníka. Astronómovia objavili vyše kilometrový asteroid, ktorý hviezdu obieha pred našou planétou. Na dráhe sa zrejme nachádza už niekoľko storočí, no podľa simulácií nezostane na nej navždy.

Teleso pritom nie je jediné svojho druhu, prvé známe vedci spozorovali už v roku 2010. Objav tak naznačuje, že podobné planétky vôbec nemusia byť zriedkavé. Vedci opísali svoje zistenia v štúdii, ktorú zverejnili v časopise Nature Communications.

Dlho sa zdalo, že Zem žiadne nemá

Nový asteroid patrí medzi nebeské telesá, ktoré sa nazývajú trójania. Ide o planétku obiehajúcu okolo Slnka po zhruba rovnakej dráhe ako niektorá z veľkých planét, ktoré sa nachádzajú na špecifických miestach.

V sústave dvoch telies existujú body, zvané libračné, v ktorých je gravitačné pôsobenie oboch vyvážené, a také malé teleso tu voči nim nemení svoju polohu. Takýchto bodov je päť. Prvé tri sú na pomyselnej priamke, ktorá prechádza Slnkom a planétou, štvrtý sa nachádza v smere obehu pred planétou a piaty za ňou. K bodu L2 prednedávnom doletel Webbov teleskop, ktorý bude odtiaľ pozorovať vesmír.

Práve v okolí štvrtého a piateho bodu pri Jupiteri vedci na začiatku 20. storočia uvideli prvé trójany, doteraz ich pri plynnom obrovi objavili tisíce. NASA minulý rok vypustila družicu Lucy, aby ich preskúmala. Ďalšie neskôr našli aj pri Venuši, Marse, Uráne a Neptúne. Mená dostávali podľa hrdinov trójskej vojny, pričom ich rozdelili do dvoch „táborov“. Grécke trójany sú pri bode L4, trójske zas pri L5.

Dlho sa zdalo, že Zem nebude mať žiadne podobné asteroidy. V roku 2010 však objavili prvý – označený 2010 TK7 v bode L4. Druhý spozorovali o desať rokov neskôr, hoci, ako ukázali archívne záznamy, stopy po ňom našli už v roku 2012, len si ich nik nevyložil tak, že by malo ísť o trójana.

Vedci ho označili ako 2020 XL5.

Nemusia byť jediné

Na základe nových aj archívnych údajov sa astronómovia dozvedeli veľa o telese.

„Na základe dát z teleskopu sme mohli spraviť prvú fotometrickú analýzu, ktorá odhalila, že 2020 XL5 je pravdepodobne planétka typu C s priemerom väčším než jeden kilometer. Tento typ je veľmi tmavý, obsahuje veľa uhlíka a patrí medzi najbežnejšie v sústave,“ vysvetľuje v tlačovej správe astronóm a hlavný autor štúdie Toni Santana-Ros.

V porovnaní s prvým objaveným zemským súputníkom je nový vyše trikrát väčší. Detailnejšie informácie umožnili astronómom vytvoriť simulácie, podľa ktorých 2020 XL5 nezostane naším trójanom navždy. Na svojej dráhe by mal ostať prinajmenšom ďalších štyritisíc rokov.

Oba trójany pritom vôbec nemusia byť jediné, ktoré sa v okolí Zeme nachádzajú. Zdá sa, že zatiaľ je náročné ich objaviť. Spozorovať sa dajú buď pri východe, alebo západe slnka tesne nad horizontom, navyše cez najhustejšiu časť atmosféry. Astronómovia si však myslia, že snaha by sa mohla oplatiť. Trójany tvoria veľmi starý materiál, ktorý pochádza ešte z čias vzniku našej sústavy. Mohli by sme sa tak dozvedieť veľa dôležitých informácií aj o Zemi.

Zdroje: DOI: 10.1038/s41467-022-27988-4, Tlačová správa NOIRLab

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky