Čína plánuje po úspešnej lunárnej misii Čchang-e 6, ktorá dopravila na Zem vzorky z odvrátenej strany Mesiaca, priviezť na Zem vzorky z Marsu.
Panoramatická fotografia povrchu Marsu zhotovená marťanským roverom Ču-žung (Zhurong). Zdroj: Wikimedia Commons
Čína predstavila pred pár dňami svoje ambiciózne plány týkajúce sa výskumu vesmíru. Približne o štyri roky by chcela začať misiu, ktorej cieľom bude priviezť na Zem vzorky z Marsu, čo sa doteraz nepodarilo žiadnej inej krajine. Ak by to Čína dokázala, znamenalo by to veľký krok vpred pre výskum červenej planéty aj našej slnečnej sústavy. Marťanské vzorky by tak mohli priniesť odpoveď na otázku, ktorá už dlho zamestnáva vedcov – či je na Marse život.
Náročné predsavzatie
Splniť to, čo si Číňania predsavzali, však bude mimoriadne náročné. Liou Ťi-čung, hlavný projektant čínskej misie pre návrat vzoriek z Marsu, predstavil podrobnosti plánu na 2. medzinárodnej konferencii o výskume hlbokého vesmíru v Tchun-si v meste Chuang-šan vo východočínskej provincii An-chuej.
Ak má byť misia úspešná, bude potrebné pozbierať vzorky, odtransportovať ich pomocou rakety na orbitu planéty, kde sa spojí s návratovým modulom. V rámci misie nesúcej názov Tianwen-3 chce Čína použiť dve nosné rakety Dlhý pochod 5.
„Tento rok dopravila čínska lunárna misia Čchang-e 6 po prvýkrát na Zem vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Keďže Mars je oveľa ďalej ako Mesiac, na uskutočnenie misie na návrat vzoriek z Marsu sú z dôvodu obmedzených prepravných kapacít našich súčasných rakiet potrebné dva štarty,“ cituje Lioua Ťi-čunga správa, uverejnená na stránkach oficiálnej komunikačnej platformy Čínskej ľudovej republiky.
Návratový modul sondy Čchang-e 6 pristával koncom júna v pustej čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko. Zdroj: CNSA
Misia Tianwen-3
Súčasťou misie Tianwen-3 budú moduly určené na pristátie na Marse a výstup na Mars, sonda určená na obežnú dráhu a návratový modul.
Primárnym cieľom misie bude pátranie po známkach života na červenej planéte. Ďalšie ťažiskové témy budú zahŕňať výskum marťanskej klímy a jej vývoja, geológiu Marsu a vnútorné procesy na planéte.
Čína vyslala na Mars rover už v roku 2020 v rámci misie Tianwen-1. Čínski vedci chcú tentoraz hľadať na červenej planéte život. V rámci misie plánujú odobrať vzorky z povrchu planéty a z jej atmosféry. Vzorky chcú získať aj prostredníctvom hĺbkových vrtov.
Miesto pristátia sondy ešte nie je stanovené. Štart misie sa má uskutočniť v roku 2028 z najjužnejšieho čínskeho kozmodrómu Wen-čchang, ktorý leží na ostrove Chaj-nan v Juhočínskom mori.
Vzorky z Marsu chce priviezť aj NASA, zatiaľ však nevie ako
Plány na prepravu vzoriek z Marsu na Zem má aj americká vesmírna agentúra NASA, a to už dlho. Marťanský rover, ktorý je súčasťou misie Mars Sample Return (MSR), už pozbieral vzorky určené na dopravu na Zem.
Ilustračná fotografia rovera Perseverance na Marse. Zdroj: iStockphoto.com
V apríli tohto roka však NASA uverejnila prehlásenie, v ktorom hovorí, že sa vzdáva pôvodného plánu na prepravu vzoriek z Marsu na Zem. Už v roku 2021 sa David Parker, riaditeľ vesmírneho výskumu v Európskej vesmírnej agentúre, na margo misie vyjadril, že ide o šialene komplikovaný plán.
Zámerom bolo vyslať na Mars dve rakety, jednu s pristávacím modulom a druhú s orbitálnym modulom. Pristávací modul by bol najväčší, aký bol kedy na Mars vyslaný. Pristál by v blízkosti úložiska vzoriek, ktoré vytvoril Perseverance. Vysadil by rover, ktorý by vybral skúmavky so vzorkami a naložil by ich na malú raketu pripojenú k pristávaciemu modulu.
Raketa by potom vzorky vyniesla na obežnú dráhu Marsu, odkiaľ by boli vymrštené na orbitálny modul vybavený systémom na ich zachytenie. Ten by ich uložil do návratovej schránky, ktorá by zabránila kontaminácii vzoriek pozemskými mikroorganizmami a zároveň by ochránila našu planétu pred prípadnou kontamináciou mikroorganizmami z Marsu. Orbitálny modul by transportoval puzdro so vzorkami späť k Zemi a následne by ho vypustil tak, aby dopadlo niekde v utahskej púšti.
Príliš drahé aj zdĺhavé
Náklady na misiu, ktorá mala pôvodne stáť 3,8 miliardy dolárov, sa však medzičasom vyšplhali na 7 až 11 miliárd dolárov a plánovaná dĺžka misie sa predĺžila z desaťročia na dve desaťročia. Toto je podľa NASA príliš drahé a zdĺhavé, preto vyzvala súkromné spoločnosti, aby prišli s nápadmi, ako priviezť vzorky na Zem za menej peňazí a kratší čas. Prvenstvo týkajúce sa návratu vzoriek z Marsu by tak mohlo pripadnúť Číne, ktorá sa chce sústrediť na Mars.
Zdroj: english.www.gov.cn, CNN, Business Insider, GEO.de, NASA, ASTRIN
(zh)
