V zime klesá teplota na póloch Marsu až na mínus 123 stupňov Celzia. Vedci zachytili dokonca aj padajúcu lavínu.
Aj takto vyzerá zima na planéte Mars. Záber zhotovený kamerou HiRISE na palube sondy NASA Mars Reconnaissance Orbiter zachytáva piesočné duny pokryté mrazom tesne po zimnom slnovrate. Ľad na Marse je zmesou suchého ľadu a vodného ľadu a zmizne o niekoľko mesiacov s príchodom jari. Zdroj: NASA. Kredity: NASA/JPL-Caltech/University of Arizona
Vesmír je plný prekvapení a záhad, ktoré nás neprestávajú fascinovať. Jedným z najzaujímavejších objavov v posledných rokoch je sneh na Marse, ktorý vyvracia predstavu o tejto planéte ako o nehostinnom a úplne suchom mieste. Vedeli ste, že na červenej planéte sneží?
Prašný a nehostinný Mars
Keď na Zemi sneží, ide o jeden z najkrajších a najmagickejších momentov. Jestvuje však sneh mimo našej planéty? Jedným z miest, o ktorých sú si vedci istí, že tam sneží, je Mars, hoci to nie je ten istý druh snehu, s akým sa stretávame u nás. Na Marse sa, rovnako ako na Zemi, striedajú ročné obdobia, no vzhľadom na dĺžku marťanského roka trvajú dlhšie.
Mars je známy najmä prachovými búrkami. Na povrchu sa vyskytujú vysoké pohoria sopečného pôvodu aj obrovské pláne zaliate lávou. Nájdeme na ňom množstvo kráterov, kaňonov a vyschnutých riečisk. Napriek tomu vedci potvrdili, že na Marse aj sneží.
Proces sneženia na Marse odborníci veľmi dobre zdokumentovali pomocou údajov zachytených rovermi a orbitermi, ktoré už desaťročia skúmajú červenú planétu. Sneh na Marse sa vyskytuje v dvoch formách. Časť tvorí voda a časť oxid uhličitý, čiže suchý ľad.
Kamera HiRISE zachytila okraj krátera uprostred zimy. Na južnom svahu krátera, na ktorý dopadá menej slnečného svetla, sa vytvorila nerovnomerná námraza. Na tomto obrázku so zvýraznenou farebnosťou má modrastý odtieň. Zdroj: NASA. Kredity: NASA/JPL-Caltech/University of Arizona
Sneh je iný, než ako ho poznáme
Sneh sa tvorí v atmosfére, lenže pre extrémne nízke teploty a nízky tlak vzduchu sa väčšina snehových vločiek tvorená z vody odparí ešte pred tým, než dosiahne povrch. Tento proces je známy ako sublimácia. Suchý ľad môže, naopak, dosiahnuť povrch v polárnych oblastiach Marsu, kde v zimných mesiacoch teploty klesajú hlboko pod bod mrazu.
NASA a Európska vesmírna agentúra (ESA) pomocou orbitálnych sond zaznamenali sezónne zmeny na povrchu Marsu, ktoré naznačujú, že sneh a mráz hrajú dôležitú úlohu v jeho klimatickom systéme. Priemerná teplota sa pohybuje okolo mínus 65 stupňov Celzia a v zime na póloch klesá až na mínus 123 stupňov Celzia. Našťastie zima prichádza len raz za marťanský rok, ktorý na Zemi trvá dva roky.
Jemnú snehovú pokrývku nájdeme na severnom a južnom póle Marsu, zvyčajne v noci za extrémne mrazivých podmienok a pod hustou oblačnosťou.
Lidarový prístroj v rámci misie Phoenix študoval interakcie medzi povrchom Marsu a jeho atmosférou. Podarilo sa im zaznamenať sneh padajúci z oblakov asi štyri kilometre nad miestom jeho pristátia. Podľa získaných údajov odborníci pozorovali proces sublimácie.
Počas marťanskej noci vyžarujú vodné ľadové mraky infračervené svetlo, ktoré ochladzuje okolitú atmosféru. To spôsobuje, že kvapôčky veľmi studeného vzduchu sa usadzujú na teplejšom vzduchu. Tieto chladné guľôčky vytvárajú silné prúdy a búrlivé vetry.
Nikdy sa však nepodarilo zachytiť žiadne zábery padajúceho snehu na Marse. Kamery na orbiteroch nedokážu nahliadnuť cez mraky dostatočne hlboko, aby zachytili nočné sneženie. A rovery na povrchu jednoducho neprežijú extrémne mrazy.
Napriek tomu NASA zachytila ohromné zábery červenej planéty maľovanej zimnou krajinou zázrakov.
Kockové snehové vločky
Hoci výskumníci nemohli pozorovať marťanský sneh zblízka, predpokladajú, že samotné snehové vločky vyzerajú úplne inak ako tie naše. Molekuly oxidu uhličitého sú usporiadané inak ako molekuly vody, preto by vločky mali mať tvar kocky a mali by byť takmer mikroskopicky malé.
Snehové vločky na Zemi majú typickú hexagonálnu štruktúru vďaka tomu, že sa skladajú z molekúl vody. Molekuly oxidu uhličitého pri zamŕzaní vytvárajú väzby v štvorcových formáciách. Podľa údajov z Mars Reconnaissance Orbiter sú tieto vločky neuveriteľne malé, sú menšie ako priemer ľudského vlasu. Vďaka tejto skutočnosti je marťanský sneh ešte unikátnejší.
Kamera HiRISE zachytila povrch planéty Mars na jar, keď vodný ľad zamrznutý v pôde vytvoril polygonálne štruktúry. Zdroj: NASA. Kredity: NASA/JPL-Caltech/University of Arizona
Ako sneh ovplyvňuje marťanskú krajinu?
Marťanský sneh a mráz môžu ovplyvňovať povrch Marsu spôsobom, ktorý sa dá prirovnať k zemským lavínam či mrazovým eróziám. Vedci zaznamenali javy, pri ktorých dochádza k náhlemu uvoľneniu plynu spod povrchu, čo môže vytvárať malé zosuvy pôdy a zmeny v reliéfe terénu. Tento proces môže hrať dôležitú úlohu pri formovaní povrchu Marsu v dlhodobom horizonte.
Tieto objavy sú kľúčové aj pre budúce misie na Mars. Ak chceme na tejto planéte jedného dňa postaviť základne pre astronautov, pochopenie klimatických podmienok a sezónnych zmien je nevyhnutné. Prítomnosť vodného ľadu by mohla v budúcnosti poskytnúť cenný zdroj vody pre ľudí a rastliny, čím by sa uľahčil dlhodobý pobyt na planéte.
Mrazové lavíny
V roku 2015 kamera High-Resolution Imaging Science Experiment (HiRISE) na sonde Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) zachytila 20 metrov široký kus námrazy oxidu uhličitého pri voľnom páde ako lavínu. Pozorovania, ako je toto, pripomínajú, aký odlišný je Mars od Zeme.
„Máme šťastie, že máme kozmickú loď, ako je MRO, ktorá pozoruje Mars tak dlho,“ uviedla Serina Diniegová, ktorá študuje povrchy planét v laboratóriu Jet Propulsion Laboratory NASA v južnej Kalifornii. „Takmer dvadsaťročné sledovanie nám umožnilo zachytiť dramatické momenty, ako sú tieto lavíny.“
Zdroj: skyatnightmagazine.com, Meteofor, The Sun, VND, National Geographic, www.jpl.nasa.gov
(JM)
