O planétach v trojhviezdnych sústavách vieme, ale vždy obiehali len jednu z nich.
Umelecká predstava o centre sústavy GW Orionis, v ktorej môže jedna planéta obiehať okolo troch hviezd. Zdroj: ESO
Približne 1300 svetelných rokov od Zeme sa nachádza fascinujúca mladá sústava. Tvorí ju nie jedna, nie dve, ale až tri hviezdy, ktoré sú zviazané do gravitačného tanca. Tým sa však pozoruhodnosť GW Orionis nekončí.
Trojicu hviezd obklopuje obrovský disk prachu a plynu, príznačný pre vznikajúce planéty. Disk je navyše pokrútený a vo vnútornej časti má aj prstenec, ktorý je voči nemu výrazne naklonený.
Astronómovia v novej štúdii bližšie modelovali sústavu, aby zistili, čo sa v nej deje. Podľa ich zistení by za medzeru v disku mohla plynná planéta veľká ako Jupiter, ktorú však nevidíme. Ak to tak je, stala by sa prvou, ktorá obieha okolo troch hviezd naraz.
Štúdiu zverejnili v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Pozrite si
Ako z filmov
Planéty, na ktorých vychádza a zapadá viac sĺnk, sú známe z vedeckej fikcie. Ak ste niekedy videli Hviezdne vojny, zrejme si pamätáte planétu Tatooine, na ktorej vyrastali Anakin aj Luke Skywalkerovci. Prípadne Čiernočiernu tmu, v ktorej tri hviezdy desaťročia svietili na jednu planétu, no v určitých intervaloch dochádzalo k nebezpečným zatmeniam.
Aj v skutočnom svete poznáme sústavy, ktoré pozostávajú z dvoch, troch či viacerých hviezd. Vieme dokonca o dvoch s až siedmimi hviezdami, ktoré sú gravitačne zviazané v zložitom pohybe.
Taktiež vieme, že aj v trojhviezdnej sústave môže jestvovať planéta. Príkladom je Alfa Centauri, najbližšia sústava k Zemi. Jednu z hviezd označenú Proxima Centauri obiehajú dve potvrdené planéty. Nedávno zas v sústave KOI-5 potvrdili plynného obra, ktorý je veľký ako Saturn. Avšak opäť to bola planéta, ktorá obiehala len okolo jednej z hviezd.
Ak sa zistenia astronómov v novej štúdii potvrdia, planéta v GW Orionis by bola prvou známou, ktorá obieha okolo všetkých hviezd v sústave.
Záber vľavo vznikol pri pozorovaní sústavou teleskopov ALMA a ukazuje prstence v disku. Záber vpravo zas vznikol vďaka Veľmi veľkému teleskopu a ukazuje tieň, ktorý vrhá vychýlený prstenec v strede na disk. Vďaka tomu vznikol model sústavy. Zdroj: ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)/ESO/Exeter/Kraus et al.
Za medzeru môže najskôr planéta
Okolo trojice hviezd sa nachádza obrovský protoplanetárny disk plynu a prachu. V jeho strede je veľká medzera a prstenec, ktorý je voči disku naklonený o zhruba 38 stupňov. Keďže vzájomné gravitačné pôsobenie troch hviezd by bolo zložité, vedci predpokladali, že ony môžu za medzeru.
Podľa novej štúdie by však gravitácia všetkých troch na to nestačila. Pomocou pozorovaní siete teleskopov ALMA vytvorili model a zistili, že najlepším vysvetlením je plynný obor veľký ako Jupiter, ktorý sa ešte stále formuje. Práve takéto objekty vznikajú v sústave ako prvé, po nich nasledujú pevné planéty ako Zem. Teleso zatiaľ nevidíme, no v dohľadnej dobe sa týmto smerom opäť zameria ALMA a ďalšie teleskopy Európskeho južného observatória. Možno definitívne prinesú odpoveď, ako na tom táto hypotéza je.
Autori štúdie si taktiež myslia, že táto planéta by spôsobila aj roztrhanie disku a naklonenie vnútorného prstenca. Ten má navyše dostatok hmoty na to, aby z neho vzniklo ďalších tridsať planét s hmotnosťou Zeme. Ak by v ňom nejaké vznikli, potom by trojicu hviezd obiehali na vychýlenej obežnej dráhe.
Zdroj: DOI: 10.1093/mnras/stab2624, Tlačová správa ESO, Tlačová správa Nevadskej univerzity
