Práve v dnešný dátum sa zrodil základný pilier úspešnej vedeckej inštitúcie – astronomické Observatórium Skalnaté pleso.
Areál Astronomického ústavu SAV, v. v. i., na Starolesnianskych lúkach a astronomické Observatórium Skalnaté pleso. Zdroje: archív JS a Majo Chudý
Astronomický ústav SAV, v. v. i, dnes oslávi 80 rokov svojej činnosti. Dňa 19. septembra 1943 sa zrodilo astronomické Observatórium Skalnaté pleso, ktoré sa stalo základným pilierom úspešnej vedeckej inštitúcie.
Po mimoriadne krátkej výstavbe sa v ten deň v observatóriu realizovalo prvé vedecké pozorovanie – kresba slnečných škvŕn pomocou priemetu Slnka ďalekohľadom. Veľmi radi si všetci pripomíname, že toto všetko umožnil svojím úsilím a nezlomnou vôľou doktor Antonín Bečvář.
Vyslovujeme mu vďaku za to, že dnes môžeme využívať nádhernú tatranskú prírodu na pestovanie vedy, ktorú všetci tak veľmi milujeme.
Výstavba observatória
Stavbu observatória na Skalnatom plese inicioval Antonín Bečvář začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia. V tom čase bol klimatológom na Štrbskom plese, kde s vlastnoručne zhotoveným ďalekohľadom robil aj astronomické pozorovania.
Traduje sa, že súhlas s výstavbou hvezdárne na Skalnatom plese dosiahol u ambicióznych politikov vtedajšieho Slovenského štátu konštatovaním, že v Európe kultúrnych národov sú len dva štáty – Albánsko a Slovensko –, ktoré nemajú vlastné profesionálne astronomické observatórium. Ani po 75 rokoch nie je jasné, ako sa mu to podarilo. Vybavoval to totiž Čech v období Slovenského štátu a počas ničivej vojny, no podarilo sa.
S prvými prácami na stavbe vysokohorského observatória na Skalnatom plese, ktoré je aj v súčasnosti tretím najvyššie položeným v Európe, sa začalo v roku 1940. Práce postupovali vzhľadom na vtedajšie možnosti veľmi rýchlo a už v roku 1943 bola hvezdáreň v prevádzke. Inštaláciu päťtonovej montáže ďalekohľadu značky Zeiss bravúrne zvládol s Bečvářovou pomocou mechanik Vladimír Kiss, a to aj napriek tomu, že im chýbala akákoľvek dokumentácia.
Významné míľniky v histórii ústavu
- 1943 – prvé pozorovanie slnečnej fotosféry na Skalnatom plese
- 1945 – objav meteorického roja Ursidy na Skalnatom plese
- 1946 – objav prvej kométy na Skalnatom plese – kométa C/1946 K1 Pajdušáková-Rotbart-Weber
- 1948 – prvé vydanie Bečvářovho atlasu hviezdnej oblohy – Atlas Coeli Skalnaté pleso
- 1953 – začlenenie Astronomického ústavu do vzniknutej Slovenskej akadémie vied
- 1954 – prvá expedícia za úplným zatmením Slnka (Ogrodniky v Poľsku a Kaukaz)
- 1955 – prvé číslo časopisu Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté pleso
- 1957 až 1962 – výstavba stanice na výskum slnečnej koróny na Lomnickom štíte
- 1961 – prvé pozorovanie premenných hviezd fotoelektrickým fotometrom na Skalnatom plese
- 1962 – prvé pozorovanie protuberancií pomocou koronografu na Lomnickom štíte
- 1965 – inštalácia 30-centimetrového astrografu v malej kupole na Skalnatom plese
- 1965 – prvé pozorovanie emisnej koróny na Lomnickom štíte
- 1967 – na Astronomickom ústave SAV bol vyškolený prvý doktorand
- 1967 – prvá medzinárodná astronomická konferencia vo Vysokých Tatrách
- 1970 – inštalácia druhého koronografu na Lomnickom štíte
- 1971 – prvé pozorovanie slnečnej chromosféry na Skalnatom plese
- 1978 – inštalácia nového 60-centimetrového ďalekohľadu vo veľkej kupole na Skalnatom plese
- 1979 až 1987 – výstavba areálu Astronomického ústavu SAV na Starolesnianskych lúkach
- 1986 – inštalácia horizontálneho slnečného ďalekohľadu v Starej Lesnej
- 1990 – inštalácia 60-centimetrového ďalekohľadu v Starej Lesnej
- 1990 – inštalácia chromosféricko-fotosférického ďalekohľadu v Starej Lesnej
- 1986 až 1993 – účasť na družicových experimentoch FOBOS-6 a CORONAS
- 1995 – zriadenie uzla Slovenskej akademickej dátovej siete SANET v Starej Lesnej
- 2000 – inštalácia 61-centimetrového ďalekohľadu v malej kupole na Skalnatom plese
- 2002 – inštalácia 50-centimetrového ďalekohľadu v Starej Lesnej
- 2007 – inštalácia automatickej bolidovej kamery na Lomnickom štíte
- 2010 – nález úlomkov meteoritu Košice
- 2011 – inštalácia koronálneho multipolarimetra na Lomnickom štíte
- 2014 – inštalácia 1,3-metrového ďalekohľadu vo veľkej kupole na Skalnatom plese
- 2021 až 2022 – rekonštrukcia strechy a kupol observatória na Skalnatom plese
Observatórium Astronomického ústavu SAV, v. v. i., na Lomnickom štíte a tamojšie koronografy (vpravo hore). Zdroj: archív JS
Prvých desať rokov observatória na Skalnatom plese (1943 – 1953)
Začiatky observatória boli skromné: vedenie, pracovníci, administratíva aj knižnica sídlili priamo na Skalnatom plese. Až v roku 1950 pribudla Vila Tatry v Tatranskej Lomnici, ktorá sa na 37 rokov stala pracoviskom tatranských astronómov, až kým sa v roku 1987 nepresťahovali do novej budovy na Starolesnianskych lúkach.
Spočiatku sa každý pracovník podieľal na všetkých – pozorovacích i spracovateľských – programoch. Prvý náznak organizačného členenia vznikol na jeseň roku 1952, keď boli určení zodpovední pracovníci za jednotlivé oblasti výskumu.
Hlavným prístrojom bol 60-centimetrový reflektor značky Zeiss. Zo začiatku sa skúšali expozície v primárnom a Cassegrainovom ohnisku, neskôr sa používalo výlučne Newtonovo ohnisko. V roku 1946 bol ďalekohľad vybavený zariadením na posun kazety v ľubovoľnom pozičnom uhle.
Druhým ďalekohľadom umiestneným na spoločnej montáži, ktorý sa používal aj ako pointér pre reflektor, bol 20-centimetrový refraktor Zeiss. V malej kupole bola umiestnená na spoločnej montáži dvojica Bečvářových reflektorov: 24- a 21-centimetrový a 13-centimetrový refraktor, ktorý sa používal v noci ako pointér a cez deň slúžil na zakresľovanie slnečných škvŕn na priemer 30 centimetrov.
Pod odsuvnou strechou bola umiestnená súprava fotoaparátov na priame fotografovanie meteorov a prvý ďalekohľad Somet Binar 25 × 100, kúpený v máji 1946. Po objave kométy C/1946 K1 boli prikúpené ďalšie štyri kusy. Prvý prístroj na meranie súradníc (Comes) zakúpili až v roku 1953. Od roku 1947 bol v prevádzke aj seizmograf značky Wiechert.
Zakladateľ a prvý riaditeľ Observatória Skalnaté pleso Antonín Bečvář (vľavo hore) a prístroje, ktoré tam používali: 30-centimetrový astrograf (vľavo) a pôvodný 60-centimetrový reflektor vo veľkej kupole (vpravo). Zdroj: archív JS
Prvé pozorovania sa uskutočnili veľmi skoro po otvorení hvezdárne: prvá kresba slnečnej fotosféry sa udiala 19. septembra 1943, prvá expozícia meteorickými kamerami 24. septembra 1943, prvé skupinové pozorovanie meteorov (Perzeíd) 9. augusta 1944, prvá snímka 24-centimetrovým reflektorom (hmlovina M17) 16. augusta 1944 a prvá snímka 60-centimetrovým reflektorom (galaxia M31) 16. októbra 1944. V dôsledku prechodu frontu a následného prerušenia dodávky elektrickej energie boli v období od 18. januára do 15. júla 1945 všetky pozorovania prerušené.
Pozorovanie slnečnej fotosféry spočívalo v zakresľovaní slnečných škvŕn a určovaní relatívnych čísel. V roku 1946 astronómovia pozorovali 250 dní bez prerušenia. Do roku 1950 každú jasnú noc fotografovali meteory. Neskôr bol program obmedzený na snímkovanie počas činnosti hlavných meteorických rojov. Pracovníci získali viac ako 1 100 záznamov na 10 000 snímkach.
Veľkú pozornosť venovali vizuálnemu skupinovému pozorovaniu meteorov. Pri jednom takomto pozorovaní bol zo Skalnatého plesa objavený nový meteorický roj. Dňa 22. decembra 1945 si pozorovatelia všimli zvýšený výskyt meteorov. Skupina pozorovateľov pod vedením dr. Bečvářa začala okamžite meteory zakresľovať a zakrátko bolo jasné, že pozorujú nový, predtým neznámy meteorický roj.
Miesto, kde sa predĺžené stopy meteorov pretínali, teda radiant roja, ležalo v súhvezdí Malej medvedice (lat. Ursa Minor). Podľa latinského názvu dostali meteory pomenovanie Ursidy. Neskôr sa zistila súvislosť roja s periodickou kométou 8P/Tuttle, ktorá sa k Slnku vracia každého 13,5 roka.
Premenné hviezdy sa v tomto období pozorovali vizuálne. Program bol zameraný na dlhoperiodické premenné. Dvomi refraktormi, 20- a 13-centimetrovým, pracovníci observatória pozorovali aj zákryty hviezd Mesiacom.
Súčasnosť
Zhruba od šesťdesiatych rokov zaznamenávame snahu pracovníkov Astronomického ústavu SAV získať väčší, moderný ďalekohľad. Záujem bol o to väčší, že po demontáži pôvodného staroďalského 60-centimetrového reflektora a jeho presune na univerzitné observatórium do Modry v rokoch 1976 až 1977 sa na Skalnaté pleso podarilo získať opäť len 60-centimetrový reflektor firmy Zeiss z NDR.
Aj prístroj v novej kupole na Starolesnianskych lúkach, zakúpený v roku 1987, a nový reflektor na pozorovanie komét a asteroidov, inštalovaný v malej kupole na Skalnatom plese v decembri 2000, mali priemer 60 a 61 centimetrov.
Možnosti získať nový prístroj prichádzali obyčajne veľmi rýchlo (napríklad pri ponuke dodať väčší ďalekohľad z deblokácií ruského dlhu išlo doslova o hodiny), no nádejné projekty aj rýchlo pohasli.
Plány na získanie väčšieho ďalekohľadu pre Astronomický ústav SAV nadobudli reálne kontúry až v roku 2008, keď bola vyhlásená výzva na predkladanie projektov v rámci operačného programu Výskum a vývoj zo Štrukturálnych fondov EÚ. Po obstarávaní cez Európsky vestník verejného obstarávania bola uzavretá zmluva o dodávke prístroja so spoločnosťou ASTELCO z Nemecka. Jej predmetom bola dodávka zrkadlového ďalekohľadu na alt-azimutálnej montáži s priemerom primárneho zrkadla 130 centimetrov.
Najväčší (1,3-metrový) ďalekohľad na Slovensku a 61-centimetrový reflektor observatória na Skalnatom plese. Zdroj: archív JS
Mechanické časti ďalekohľadu dodali do Starej Lesnej a prepravili na Skalnaté pleso vrtuľníkom spoločnosti ATE Poprad začiatkom marca 2014. Na pol roka sa dominantou Skalnatého plesa stal 70-tonový žeriav, pomocou ktorého sa presunuli časti ďalekohľadu do kupoly. V auguste 2014 dodali zrkadlá a prístroj bol skompletizovaný.
Ďalekohľad s priemerom hlavného zrkadla 130 centimetrov, ohniskovou vzdialenosťou 10,4 metra a hmotnosťou sedem ton je umiestený na alt-azimutálnej montáži vo východnej kupole observatória. Prístroj s dvoma Nasmythovými ohniskami vybavenými derotátormi je v súčasnosti najväčším ďalekohľadom na Slovensku. Jeho súčasťou sú moderné postfokusové zariadenia: ešeletový vysokodisperzný spektrograf, infračervená kamera a dve veľkoformátové kamery pre vizuálnu oblasť. V observatóriu je nainštalované aj zariadenie na vákuové pokovovanie zrkadiel do priemeru 140 centimetrov.
Observatórium Astronomického ústavu SAV sa vo svojich 80 rokoch nechystá do penzie. Nastupujúca mladá generácia a zmodernizované prístroje poskytujú optimistický výhľad do budúcnosti.
(af)
