K zariadeniam, ktoré pozorujú asteroid s označením 2024 YR4, sa pridá aj Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.
Slovenský astronóm Juraj Tóth. Foto: archív J. Tóth
Vesmírne teleso objavil 27. decembra 2024 pri rutinnej prehliadke oblohy ďalekohľad v Čile, ktorý je súčasťou globálnej monitorovacej siete ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System). Asteroid, ktorého odhadovaná veľkosť je v rozmedzí od 40 do 90 metrov, spôsobil extrémny záujem pozorovateľov.
Po prvý raz došlo k historicky najrozsiahlejšej aktivácii systému takzvanej planetárnej obrany. Jedným z dôvodov je, že riziko kolízie s našou planétou prekročilo hranicu jedného percenta. V posledných dňoch sa dokonca zdvojnásobilo.
Vedci nás však upokojujú. S väčším objemom dát sa podľa nich budú spresňovať aj budúce prognózy a riziko zrážky by sa malo postupne znižovať. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií máme v rukách aj prakticky overený spôsob, ako prípadnému kontaktu s vesmírnym telesom zabrániť.
To, čo znamená aktivácia planetárnej obrany, aký dôležitý je zber dát v najbližšom období alebo kde môžu ľudia sledovať aktuálne dianie okolo asteroidu, vysvetlil v rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH slovenský astronóm Juraj Tóth, ktorý sa vo svojej vedeckej práci venuje štúdiu malých telies slnečnej sústavy.
Slovenský astronóm Juraj Tóth. Foto: archív J. Tóth
Neistota v priestore
Asteroid 2024 YR4 vyvolal v posledných týždňoch veľký záujem pozorovateľov aj laickej verejnosti. Príčinou je najmä informácia, že by sa koncom roka 2032 mohol stretnúť so Zemou. Máme v súčasnosti dostatok dát, aby sme spresnili jeho budúcu cestu vesmírom?
Pri objave nového telesa nevieme ihneď presne určiť jeho dráhu. Čím dlhšie ho pozorujeme, tým viac sa spresňuje. Keď sme v minulosti objavili podobné blízkozemské objekty, v prvých dňoch, týždňoch či dokonca mesiacoch nebola ich trajektória celkom presná.
Neistota v priestore, kde sa asteroid pohybuje, je pomerne veľká a pri výpočtoch návratov k našej planéte to vyzerá, akoby zahŕňala aj našu Zem. Vtedy hovoríme o takzvaných virtuálnych impaktoroch alebo o telesách, ktoré sa môžu potenciálne zraziť so Zemou. Naše matematické riešenia vtedy vedú aj k takejto možnosti.
Znepokojujúco pôsobí fakt, že percentuálna pravdepodobnosť kolízie so Zemou sa v súčasnosti zdvojnásobila. Vzrástla z 1,3 percenta na 2,3 percenta. Čo znamená tento číselný údaj?
Ak hovoríme o percentuálnych hodnotách na úrovni dvoch až troch percent, ktoré sa prípadne zdvojnásobili z pôvodného jedného percenta, stále to znamená väčšiu pravdepodobnosť, že nás asteroid netrafí. Aby sme to dokázali presne spočítať, potrebujeme ďalej pozorovať a pozorovania spresňovať.
Toto je prípad aj telesa Apophis, ktoré v roku 2029 preletí v blízkosti Zeme. Niekoľko týždňov a mesiacov po jeho objave nastala presne rovnaká situácia. Jedným z možných riešení na úrovni niekoľkých málo percent bola vtedy kolízna dráha. Neskôr sa spresnila a dnes už bezpečne vieme, že síce preletí v blízkosti Zeme, ale zrážka nenastane.
Asteroid blížiaci sa k Zemi. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: buradaki
Nízke riziko zrážky
Ďalším údajom, ktorý púta pozornosť, je aj číselné označenie asteroidu na takzvanej Turínskej škále.
V roku 1999 som sa zúčastnil na jednej z mojich prvých konferencií. Bola v talianskom Turíne a práve na nej bola prijatá Turínska škála. Jej cieľom bolo zrozumiteľne prezentovať verejnosti, čo si môže pod číselným alebo percentuálnym vyjadrením predstaviť. Zaviedla sa škála od nula po číslo desať. Nula znamená žiadne riziko, naopak, desať predstavuje istú zrážku s veľkým telesom, ktoré dosahuje rozmery jedného a viac kilometrov.
Čím je teleso rozmerovo väčšie a zároveň vzrastá aj pravdepodobnosť zrážky, tým je číslo na Turínskej škále vyššie. Asteroid 2024 YR4 má v súčasnosti hodnotu 3. To znamená, že je pomerne malý a že jestvuje väčšia pravdepodobnosť, že kolízia nenastane.
Ak by k nej predsa len došlo, bude mať relatívne malé rozmery a spôsobí malé škody. Je známa aj približná dopadová oblasť v okolí rovníka a tiahla by sa od Strednej Ameriky až po Indiu. V mieste impaktu by vznikla oblasť do 50 kilometrov, ktorú by zasiahla rázová vlna. Keďže zahŕňa aj oceány, je možné, že teleso by nezaniklo nad obývanou časťou, ale práve nad vodnou plochou.
Na ilustráciu hovoríme o telese, ktoré je dvaapolkrát väčšie v porovnaní s Čeľabinským asteroidom z roku 2013, kde zrážka spôsobila škody na majetku, 1 700 zranených ľudí, ale nešlo o katastrofu globálnych rozmerov.
„Očakávam, že pozorovania tento rok a v roku 2028 nám natoľko spresnia jeho dráhu, že kolízia bude vylúčená.“
Asteroid pozorujeme len niekoľko mesiacov. Čo o ňom zatiaľ vieme?
Teleso patrí k blízkozemským asteroidom a objavil ho systém ATLAS. Keď v minulom roku došlo k najtesnejšiemu priblíženiu k Zemi, po niekoľkých dňoch ho objavili teleskopy. Odvtedy sa od Zeme vzďaľuje, takže pozorovania sú čoraz náročnejšie, pretože teleso na oblohe slabne. Stále je však v dosahu väčších ďalekohľadov, ktoré ho priebežne pozorujú. Napríklad Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba má naplánované pozorovanie až do mája, keď už bude asteroid pre ostatné ďalekohľady slabý.
Asteroid má zaujímavú periódu. Každé štyri roky sa vráti do tesnej blízkosti našej planéty. Zatiaľ to vyzerá tak, že v roku 2032 by sa mal vrátiť až k našej Zemi. Očakávam, že pozorovania tento rok a v roku 2028 nám natoľko spresnia jeho dráhu, že kolízia bude vylúčená.
Ďalej poznáme aj jeho rotačnú periódu. Tá je viac ako 19 minút, čiže má rýchlu rotáciu a zo spektrálnych pozorovaní vieme, že sa podobá na kamenné asteroidy typu S. Bežne ich pozorujeme v hlavnom páse asteroidov v blízkej oblasti za dráhou planéty Mars.
Detailnejšie informácie, ktoré by nám mohli odhaliť jeho tvar, zatiaľ ešte nemáme.
Obežná dráha asteroidu 2024 YR4. Zdroj: Youtube/
NASASpaceNews
Asteroid je pod dohľadom
V akej vzdialenosti od Zeme sa môže asteroid pohybovať pri svojom ďalšom najtesnejšom priblížení v roku 2032?
Išlo by o koridor v rozsahu približne milión kilometrov. Je to asi trojnásobok vzdialenosti Zeme od Mesiaca. V tomto priestore by sa asteroid mohol hypoteticky pohybovať. Ak si však predstavíme koridor, ktorý má veľkosť milión kilometrov a našu Zem, ktorá má priemer viac ako 12 000 kilometrov, je to iba malý výsek a malá šanca, že by sa asteroid s rozmermi 50 metrov presne trafil do čierneho – v tomto prípade do našej planéty.
Aké zariadenia ho v súčasnosti sledujú a robia tak denne?
Čím je asteroid ďalej od Zeme a slabne, tým viac uniká pozorovaniam menších ďalekohľadov. Výkonné teleskopy na druhej strane nebývajú vždy k dispozícii. No všetky pozorovania sa zbierajú v Centre malých planét [Minor Planet Center, pozn. red.]. Všetky väčšie ďalekohľady, ktoré sú k dispozícii, o asteroide vedia. Ide o koordinovanú činnosť. Všetky pozorovacie zariadenia, ktoré majú voľný pozorovací čas, ho odsledujú a aj tieto poznatky prispievajú k spresňovaniu dráhy do budúcnosti. Jedným z posledných ďalekohľadov, ktorý na vzďaľujúci sa objekt namieri optiku, bude v máji Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.
Asteroid nám na niekoľko rokov zmizne z dohľadu. Prečo sa objaví až v roku 2028?
Ide o pomerne malé teleso, ktoré sa od nás momentálne vzďaľuje. Od jeho povrchu sa odráža len malé množstvo slnečného žiarenia, preto čoraz viac slabne a dostáva sa pod pozorovací limit všetkých našich ďalekohľadov vrátane tých vo vesmíre.
Asteroid je pri návrate k Zemi najprv pozorovateľný väčšími zariadeniami, a keď sa dostane ešte bližšie k Zemi, opäť bude v dosahu menších ďalekohľadov.
Slovenský astronóm Juraj Tóth. Foto: archív J. Tóth
Planetárna obrana
Z tohto opisu sa zdá, že teleso je neškodné. Prečo bola aktivovaná planetárna obrana a ako to v praxi vyzerá?
Ide skôr o administratívne procesy, ktoré sa spúšťajú a upozorňujú tak všetky vedecké inštitúcie na to, že je tu potenciálne nebezpečné teleso. Znamená to napríklad aj to, že sa všetky pozorovacie kapacity ďalekohľadov priorizujú. To v praxi znamená, že vynechajú nejaký plánovaný program a zamerajú sa na pozorovanie tohto telesa. Je to skôr technicko-inštitucionálny dohovor o tom, že ak sa takéto teleso objaví, všetka ľudská kapacita sa sústredí, aby sme vylúčili alebo potvrdili zrážku.
Tento systém sa vyvinul postupne s tým, ako sme zisťovali, že asteroidov a telies v našom okolí je celkom dosť. Aby sme čosi nepodcenili, aktivuje sa tento systém aj spoločne s rôznymi dohovormi OSN o mierovom využití vesmíru a medzinárodne sa koordinuje pozorovacia kampaň.
Ešte treba zdôrazniť, že planetárna obrana určite neznamená, že sa aktivujú rakety alebo zbraňové systémy.
V prípade planetárnej obrany ide skôr o administratívne procesy, ktoré sa spúšťajú a upozorňujú tak na potenciálne nebezpečné teleso. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: inkoly
Na rozdiel od predchádzajúcich generácií máme nespornú výhodu, že sme odskúšali spôsob, ako úspešne odkloniť blížiacu sa hrozbu.
Ak by výpočty viedli k tomu, že kolízia je vysoko pravdepodobná, tak sa pristúpi aj k ďalším technickým riešeniam. V nedávnej minulosti sme otestovali technológiu impaktu v rámci misie DART [Double Asteroid Redirection Test, pozn. red.], keď sonda mierila k asteroidu Didymos a jeho mesiačiku Dymorphos. Úspešne sme otestovali, ako náraz sondy ovplyvní dráhu tohto systému. Išlo o teleso s veľkosťou 160 metrov, pričom aktuálny asteroid je takmer o tretinu menší.
Príprava na odklon asteroidu by trvala roky
Kedy by v prípade kolízie bolo vhodné poslať v ústrety asteroidu sondu podobnú misii DART?
Štart, priblíženie a samotný kontakt takejto sondy trvá určitý čas. Potrebovali by sme na to niekoľko rokov. Predpokladám, že finálne rozhodnutie by prišlo pri opätovnom návrate asteroidu približne o štyri roky. Vtedy by sme pozorovaniami spresňovali výpočty jeho dráhy a zhruba ďalšie štyri roky by sme mali k dispozícii na podniknutie spomenutého impaktu.
Ako nám vo vesmíre pomáhajú ďalšie vesmírne telesá, napríklad Mesiac a Jupiter?
V závislosti od konkrétnej dráhy telesa môže dôjsť k tesnému priblíženiu buď k Mesiacu, alebo k iným planétam. Tie ho môžu gravitačne ovplyvniť tak, že buď minie našu Zem, alebo, naopak, navedie ju bližšie k Zemi.
Väčšinou to platí pre telesá, ktoré prichádzajú z vonkajších častí slnečnej sústavy. Napríklad pre kometárne telesá. Tým, že Jupiter má najväčšiu hmotnosť, dokáže gravitačne pôsobiť na veľkú vzdialenosť, čím môže prísť aj k zachyteniu telies na obežnej dráhe planéty. Stalo sa tak v prípade kométy Shoemaker-Levy 9 v roku 1994.
Niektoré telesá si Jupiter stiahne k sebe a niektorým zase skráti dráhy a stávajú sa z nich takzvané kométy Jupiterovej rodiny. Práve tie môžu byť navedené aj na dráhy v blízkosti Zeme.
Všetky databázy sú verejne dostupné
Kde by verejnosť mohla sledovať aktuálne informácie o asteroide?
Všetky databázy, ktoré používame, až na niektoré detailné pozorovania, ktoré nie sú pre laickú verejnosť zaujímavé, sú bežne dostupné. Centrum malých planét napríklad pravidelne zverejňuje svoje výstupy spolu s hodnotami pravdepodobnosti zrážky, aktuálne dráhy a pozorovania.
Najjednoduchšie sa dajú informácie sledovať prostredníctvom stránky NASA JPL alebo ESA NEO. Nájdeme tam uvedený zoznam blízkozemských asteroidov, možných kolíznych telies a impaktorov.
„Informácie je potrebné podať tak, aby sme nevyvolávali zbytočnú paniku, pretože ak nám naozaj niekedy bude hroziť reálna kolízia, nikto nebude túto hrozbu brať vážne.“
V týchto situáciách je zrejme najdôležitejšie zbytočne nešíriť paniku. Akým spôsobom by sme o nich my novinári mali informovať verejnosť?
My odborníci sme veľmi radi, že médiá majú záujem o blízky vesmír a dianie v tejto oblasti a vždy radi odkomunikujeme verejnosti, čo sa v tejto oblasti deje. Na druhej strane by som chcel apelovať na istú striedmosť alebo skôr triezvosť pri informovaní.
Informácie je potrebné podať tak, aby sme nevyvolávali zbytočnú paniku, pretože ak nám naozaj niekedy bude hroziť reálna kolízia, nikto nebude túto hrozbu brať vážne. Ide o to, aby sme nenasýtili pozornosť verejnosti do takej miery, že bude pretrvávať zbytočná obava niekoľko desaťročí a v čase, keď bude pozornosť potrebná, tak nad potenciálne nebezpečnou situáciou mávneme rukou.
Ak hovoríme o malých percentách, tak by sme to nemali interpretovať, že s istotou dôjde k zrážke. Práve naopak – je väčšia pravdepodobnosť, že nás teleso minie. Treba tomu dať správnu mieru. Ak by náhodou niečo hrozilo, my vedci budeme prví, kto informuje vlády a vesmírne agentúry, aby mohli podniknúť ďalšie kroky na ochranu a obranu. Ak by sme sa zrážke nevedeli vyhnúť, tak budeme informovať kde a v akom čase udalosť nastane, pretože toto budeme vedieť vypočítať pomerne presne.
(LDS)
