Agentúre NASA sa nepáči, že ruskí astronauti na ISS oslavovali dobytie ukrajinského mesta, a ESA odmietla s Ruskom ďalšiu spoluprácu.
Vizualizácia rovera z programu ExoMars. Zdroj: ESA
Európska vesmírna agentúra (ESA) prerušila spoluprácu s Ruskom na marťanskej misii ExoMars, a to len päť dní po tom, čo americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyjadril pohoršenie nad tým, že ruskí astronauti oslavovali dobytie mesta Lysyčansk v Luhanskej oblasti na Ukrajine.
Politické napätie pre ruskú agresiu proti Ukrajine zasahuje nielen do diania na Zemi, ale aj do objavovania vesmíru.
Dňa 12. júla 2022, v ten istý deň, keď svet obleteli najnovšie snímky nášho univerza z Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba, generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher na twitteri napísal, že Rada Európskej vesmírnej agentúry oficiálne prerušila vzťahy s ruskou kozmickou agentúrou Roskosmos na spoločnom projekte ExoMars. Urobila to po napadnutí Ukrajiny a bola to jedna zo sankcií, ktorými mnohé krajiny vyjadrujú nesúhlas s ruskou agresiou. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
Cieľom programu ExoMars je pochopiť, či niekedy na Marse existoval život. ESA s Roskosmosom mali v pláne zostrojiť a vyslať na Mars rover, terénne prieskumné vozidlo, ktoré by pátralo po známkach života na červenej planéte. Rusko malo poskytnúť nosnú raketu, zostupový modul a pristávaciu platformu. ESA plánovala štart rovera v septembri 2022, ale už v marci, len niekoľko týždňov po ruskej invázii na Ukrajinu, oznámila, že ho pozastavuje.
ESA plánuje užšiu spoluprácu s agentúrou NASA
Josef Aschbacher uviedol, že ESA zvažuje užšiu spoluprácu s agentúrou NASA a že ďalšie podrobnosti o budúcnosti misie ESA zverejní 20. júla 2022.
„Z geopolitického hľadiska je jasné, že musíme prerušiť naše vzťahy s Ruskom, toto rozhodnutie urobili členské štáty,“ povedal Aschbacher dávnejšie pre CNN. „Takže áno, je to naozaj nešťastné pre celú vedu a techniku a inžinierov, ktorí na tom pracujú štyri desaťročia. Ale nie je iná možnosť.“
Aktuálnemu vyhláseniu agentúry ESA predchádzali správy o konflikte, ktoré spôsobilo Rusko na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), o ktorom NASA 7. júla 2022 rozposlala spravodajským portálom vyhlásenie s týmto znením:
„NASA dôrazne pokarhá Rusko, ak by využívalo Medzinárodnú vesmírnu stanicu na politické účely na podporu svojej vojny proti Ukrajine. Je to v zásadnom rozpore s primárnou funkciou stanice, ktorou je podpora vedy a vývoja technológií na mierové účely, na čom sa dohodlo pätnásť krajín, ktoré na nej participujú.“
Ruskí astronauti na ISS pózovali s vlajkou separatistov
Portál Space News informoval, že i keď NASA nešpecifikovala, aký incident toto vyhlásenie podnietil, zdá sa, že bolo reakciou na snímky, ktoré 4. júla 2022 zverejnila agentúra Roskosmos. Sú na nich traja ruskí kozmonauti na stanici ISS – Sergej Korsakov, Oleg Artemijev a Denis Matvejev –, ktorí držia vlajku samozvanej Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky, čiže regiónov východnej Ukrajiny, ktoré okupujú ruské sily, ale ich nezávislosť uznáva iba Rusko a Sýria.
Agentúra Roskosmos zverejnila na sociálnej sieti telegram správu, že ruskí astronauti na ISS zablahoželali vláde Luhanskej ľudovej republiky k dobytiu mesta Lysyčansk, ku ktorému došlo 3. júla 2022. Bolo to posledné mesto v Luhansku, o ktoré ruské vojská bojovali.
Astronauti Sergej Korsakov, Oleg Artemijev a Denis Matvejev na ISS s rozprestretou vlajkou proruských separatistov. Zdroj: Roskosmos
Aj Rusi hrozia prerušením vzťahov s agentúrou NASA
ISS je už od počiatku ruskej invázie na Ukrajinu najchúlostivejšou témou súčasnej vesmírnej politiky, konštatoval portál Fox Weather. Väčšina vyspelých západných krajín vojnu od začiatku verejne odsudzuje a Ruskú federáciu za to sankcionuje. Približne týždeň po tom, čo Rusko zaútočilo na Ukrajinu, Dmitrij Rogozin, šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos, odmietol vypustiť náklad britskej satelitnej spoločnosti, prestal dodávať raketové motory vyrobené v Rusku zákazníkom z USA a pohrozil prerušením vzťahov s partnermi z Medzinárodnej vesmírnej stanice vrátane NASA, priblížil portál Fox Weather.
NASA a Rusko pritom spolupracovali na vybudovaní a údržbe orbitálneho laboratória ISS na obežnej dráhe dvadsať rokov. Prvé moduly boli americké a ruské. Prví dvaja astronauti, ktorí vkročili na ISS, boli americký a ruský kozmonaut, zámerne si ich tak zvolil veliteľ misie STS-88 Robert Cabana.
Pozrite si
Zasahovanie politiky do vesmírnych programov môže priniesť ešte veľa komplikácií. Americký expert na vesmírnu politiku Roger Handberg hovorí, že fungovanie ISS v mnohých technických záležitostiach závisí aj od Ruska. Handberg položil otázky: „Teraz už nesmieme používať ruské moduly na vesmírnej stanici? Alebo, naopak, nedovolíme my im používať naše moduly? V stiesnených podmienkach na ISS, v ktorých sa kozmonauti nachádzajú, je to dosť bizarné.“
Hoci USA, Európa a Japonsko pracujú na predĺžení životnosti ISS do roku 2030, Rusko má v tomto smere záväzok len do roku 2024 a na dodržanie slova ruského prezidenta Vladimira Putina sa podľa Handberga nemožno spoliehať.
Môžeme dovidieť na začiatok vesmíru a plánovať osídlenie Marsu… No keď sa nedokážeme pre blaho ľudstva povzniesť nad pozemské záležitosti, šanca, že nové vedecké poznatky vrátane tých z vesmírneho výskumu náš život skvalitnia, je mizivá.
O roveri z programu ExoMars
Rover, ktorý je súčasťou programu ExoMars, nesie meno po Rosalind Franklinovej, uznávanej vedkyni, ktorá pomáhala pri dekódovaní molekulárnej štruktúry DNA. Mal by zbierať vzorky marťanského povrchu, pričom by mal byť schopný vŕtať až do hĺbky dva metre. Očakávame, že počas misie prejde niekoľko kilometrov a za marťanský deň, ktorý je o necelú hodinu dlhší ako pozemský deň, bude schopný prejsť 50 až 100 metrov.
Zdroj: CNN, Space News, Fox Weather, ExoMars
