Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Astronautom zostarnú kosti za rok vo vesmíre o toľko, o koľko by im zostarli za desaťročie na Zemi

VEDA NA DOSAH

Niektorí mali preto po návrate z vesmíru problémy chodiť a udržať rovnováhu. Ani po roku sa im kostné tkanivo úplne nezotavilo.

Astronaut vo vesmíre. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Stav beztiaže môže vyzerať ako zábava, no nesie so sebou zdravotné komplikácie. Astronauti, ktorí sa zúčastnili na dlhodobých misiách, trpia úbytkom kostnej hmoty. Tá sa regeneruje aj rok od ich návratu na Zem. Vedci upozorňujú, že rednutie kostí môže byť problémom pri budúcich misiách na Mars.

K strate kostného materiálu dochádza u ľudí starnutím, pri zraneniach či v prípadoch, keď sa dlhšie nehýbu, napríklad preto, že sú pre chorobu pripútaní na lôžko.

V novej štúdii, zverejnenej v odbornom časopise Scientific Reports, vedci z Univerzity v Calgary prezentujú výsledky sedemročného výskumu, ktorý sa začal už v roku 2 015. Vedci skúmali zdravie kostí 17 astronautov (14 mužov a 3 žien), ktorí boli vo vesmíre na dlhodobých misiách. Skenovali ich holenné kosti a predlaktia pred odletom do vesmíru a po návrate na Zem v intervaloch šesť a dvanásť mesiacov od príchodu. Vyhodnocovali, do akej miery sú odolné voči zlomeniu. Posudzovali obsah minerálov a hrúbku kostného materiálu. Skúmali aj vplyv cvičení, ktoré astronauti vykonávali počas pobytu vo vesmíre a po návrate na Zem – najmä bicyklovanie, beh na bežiacom páse a mŕtvy ťah.

Ani rok od návratu z vesmíru sa im kostné tkanivo úplne nezotavilo. Strata kostnej hmoty po dvanástich mesiacoch vo vesmíre zodpovedá desiatim rokom pri normálnom rednutí kostí počas starnutia na Zemi.

Rednutie kostí nie je len prejavom starnutia

„Zistili sme, že nosné kosti sa u väčšiny astronautov zotavili len čiastočne po roku od pobytu vo vesmíre. Naznačuje to, že trvalá strata kostnej hmoty v dôsledku vesmírneho letu je približne rovnaká ako strata kostnej hmoty v dôsledku starnutia po desaťročí na Zemi,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie Leigh Gabel pre portál Science Daily.

Výsledky výskumu odhaľujú, že až u 16 astronautov neboli holenné kosti kompletne zregenerované ani po roku od návratu z vesmíru. Najhoršie na tom boli astronauti, ktorí strávili vo vesmíre viac ako šesť mesiacov. Ich kosti vykazovali štyrikrát nižšiu odolnosť voči záťaži ako kosti tých, ktorí strávili vo vesmíre maximálne šesť mesiacov.

Muž s činkami v posilňovni. Zdroj: iStockphoto.com

Pri obnove kostného tkaniva pomáha cvičenie. Ako účinný cvik sa ukázal mŕtvy ťah, ktorý cvičí muž na obrázku. Zdroj: iStockphoto.com

Vedkyňa dopĺňa, že tieto zmeny v kostnom tkanive vznikajú v dôsledku zmeny gravitačného poľa. Kosti, ktoré sú zvyknuté na Zemi niesť väčšiu hmotnosť tela, vo vesmíre, kde nie je gravitačné pole a telo sa len nadnáša, túto funkciu strácajú. Niektorí astronauti mali preto po návrate z vesmíru problémy s chôdzou a udržaním rovnováhy.

U každého astronauta sú pocity pri návrate z vesmíru individuálne. Svoju skúsenosť opísal pre portál Science Daily bývalý astronaut Robert Thirsk: „Tak ako sa telo musí prispôsobiť na vesmírny let na začiatku misie, musí sa pri návrate opäť adaptovať na gravitačné pole Zeme. Bezprostredne po návrate boli pre mňa výzvou únava, točenie hlavy a nerovnováha. Najdlhšie trvá zotavenie kostí a svalov. Ale v priebehu jedného dňa od pristátia som sa opäť cítil komfortne ako pozemšťan.“

Cestou k rekonvalescencii je cvičenie

Výsledky výskumu odhalili, že cestou k obnove kostného tkaniva je cvičenie. Ako účinný cvik sa ukázal mŕtvy ťah. Dôležité sú cviky na posilnenie nôh, najmä skoky a dynamická záťaž. Vedci upozorňujú, že astronauti musia mať vo vesmíre rutinu cvičenia, pričom zamerať sa majú predovšetkým na posilňovanie spodnej časti tela. Astronauti by mali cvičiť vo vesmíre viac ako pred odletom. Vhodný je beh na bežiacom páse, skoky a odporový tréning. Odborníci odporúčajú, že pre lepšiu rekonvalescenciu astronautov, bude potrebné zabezpečiť pri budúcich letoch a dlhodobých pobytoch vo vesmíre vhodné podmienky na cvičenie. Dôležité je to najmä s ohľadom na plánované misie do vzdialenejších častí vesmíru (napríklad misie na Mars) či vytvorenie dlhodobých základní na Mesiaci.

 

Zdroje: DOI: 10.1038/s41598-022-13461-1; ScienceDaily; Eurekalert
(Spracovala: Andrea Bučičová, odborná pracovníčka NCPVaT)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky