Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedecké pokusy Štyri živly: Horiaca bankovka

VEDA NA DOSAH

Verili by ste, že bankovka môže horieť a pritom ju plameň nemusí poškodiť? Ukážeme aj vysvetlíme, ako je to možné.

Pradávni ľudia považovali prírodné živly za božské bytosti, ktorých sa báli, a preto im prejavovali úctu. Moderný človek pochopil ich fyzikálne aj chemické vlastnosti a skrotil ich vo svoj prospech. Avšak podcenil fakt, že príroda je silnejšia ako on. A keď v nej niečo vychýli z rovnováhy, vráti mu to. Neraz práve prostredníctvom svojich živlov.

Vedecké pokusy Štyri živly približujú prostredníctvom vedeckej šou vlastnosti ohňa, vody, vzduchu a pôdy. V náučných a zároveň zábavných videopokusoch vám ukážeme, že príroda je hravá, ale treba mať pred ňou rešpekt.

Vedeli ste, že…

Starí Rimania pripisovali plameňom sviec očistný účinok. Nosili ich počas obradov, známych ako luperkálie. Odtiaľ sa obrad nosenia sviečok preniesol do kresťanského sviatku očistenia Panny Márie a v 10. storočí sa cirkev rozhodla, že sviece bude posväcovať. Viac sa o tejto symbolike a vzniku sviatku, ktorý poznáme ako Hromnice, dočítate na Vede na dosah TU.

Lovci a zberači v praveku používali oheň na vytváranie otvorenej krajiny. Vedci datujú prvé stopy o používaní ohňa pri modifikácii krajiny v Austrálii do obdobia pred 40-tisíc rokmi. Na Novej Guinei to bolo v období pred 45-tisíc rokmi, na Borneu pred 50-tisíc rokmi. Z rovnakého obdobia pochádzajú dôkazy aj z juhovýchodnej Ázie. Najstaršie doklady o používaní ohňa pri úprave krajiny pochádzajú z okolia jazera Malawi v južnej časti centrálnej Afriky, kde prví moderní ľudia menili husté lesy na otvorenú trávnatú krajinu pred 85-tisíc rokmi. Viac sa o používaní ohňa pri pretváraní krajiny ľuďmi dozviete v článku na našom portáli TU.

Donedávna boli zábery ohňového tornáda skôr raritou, dnes je ich plný Youtube. „Ohňové tornádo je prírodný jav, ktorý vytvára kombinácia vetra a extrémneho tepla z ničivých požiarov,“ vysvetľuje Business Insider. Vzdušný vír v tvare stĺpca modeluje stúpajúci suchý horúci vzduch. Pri otáčaní sa zbiera zo zeme žeravé uhlíky aj suché konáre, čím vytvorí ohnivú vežu, ktorá dokáže napáchať poriadne škody. Vo videopokuse Jozefa Beňušku, učiteľa fyziky, uverejnenom na našej webstránke, si môžete pozrieť, ako sa dá ohňové tornádo namodelovať doma, prípadne v škole v rámci pokusu.

Na pokus s horiacou bankovkou potrebujeme:

 bankovku,
lieh,
vodu,
soľ,
zápalky,
nehorľavú podložku a niečo na bezpečné uchopenie, napríklad kuchynské kliešte či pinzetu.

Ak ste dieťa, tento pokus robte len pod dozorom zodpovednej plnoletej osoby, napríklad rodiča alebo učiteľa. Keďže pracujeme s otvoreným ohňom, je obzvlášť nevyhnutné, aby bol pri vás niekto z dospelých.

Vedecká show vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (kód ITMS: 313011T136), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Podujatie sa konalo bez účasti verejnosti.

Pripravilo ju Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT), ktoré je súčasťou Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).

(GL)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky