Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci odhalili tajomstvo medúzy, ktorá po pohlavnom styku mladne

VEDA NA DOSAH

O štúdii, ktorú publikovali v časopise Proceedings of the National Academy od Sciences, informuje portál CNN.

Medúza v mori. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Španielski vedci odhalili genetický kód nesmrteľnej medúzy – tvora, ktorý sa dokáže opakovane vrátiť do mladistvého stavu. Dúfajú pritom, že sa im podarí odkryť tajomstvo ich dlhovekosti a nájdu kľúč k ľudskému starnutiu. O štúdii, ktorú publikovali v časopise Proceedings of the National Academy od Sciences, informuje portál CNN.

Victor Quesada a jeho kolegovia z University of Oviedo zmapovali genetickú sekvenciu Turritopsis dohrnii, jediného známeho druhu medúzy, ktorá sa dokáže po pohlavnom rozmnožovaní opakovane vrátiť do larválneho štádia.

Podobne ako iné druhy medúz, aj T. dohrnii prechádza životným cyklom pozostávajúcim z dvoch etáp. Počas asexuálnej fázy žije na morskom dne a jej hlavnou úlohou je prežiť pri nedostatku potravy. Keď má medúza vhodné podmienky, začne sa rozmnožovať.

Autori v štúdii uvádzajú, že mnohé druhy medúz dokážu zvrátiť starnutie a vrátiť sa počas života do larválneho štádia, avšak väčšina z nich túto schopnosť po dosiahnutí sexuálnej zrelosti stratí.

Viac ako 15 rokov vedci vedeli o tom, že T. dohrnii dokáže spraviť tento evolučný trik, teraz sa však po prvý raz dali na jeho bližší výskum. V rámci neho porovnali genetickú sekvenciu nesmrteľnej medúzy T. dohrnii s genetickou sekvenciou Turritopsis rubra – jej genetickej príbuznej, ktorá schopnosť omladzovať sa nemá.

Napokon sa ukázalo, že T. dohrnii má vo svojom genóme odchýlky, ktoré jej umožňujú lepšie kopírovať a opravovať DNA. Okrem toho si dokáže udržiavať konce chromozómov, nazývané teloméry, ktoré sa ľuďom s pribúdajúcim vekom skracujú.

Podľa experta na medúzy a riaditeľa Floridského oceánografického inštitútu Montyho Grahama, ktorý sa na výskume priamo nepodieľal, štúdia nemá bezprostrednú komerčnú hodnotu. „Nemôžeme sa na to pozerať tak, že budeme tieto medúzy zbierať a vyrábať z nich pleťový krém. Ide skôr o pochopenie procesov a fungovania bielkovín, ktoré im pomáhajú oklamať smrť,“ povedal odborník.

Zdroje: CNN, PNAS

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky