Nová metóda by mohla pomôcť obnoviť populácie ohrozených druhov zvierat.
Ilustračný obrázok
Japonskí vedci po prvý raz naklonovali myši z lyofilizovaných, čiže mrazom sušených, kožných buniek. Prelomová metóda by mohla podľa nich raz pomôcť obnoviť populácie ohrozených druhov živočíchov. V prípade, že by z niektorého druhu prežili iba samce, bude dokonca možné túto technológiu použiť i na opätovnú produkciu samíc.
Podľa autorov štúdie, publikovanej v Nature Communications, sa na klonovanie dajú využiť aj lyofilizované spermie. Tie však vedci nevedia získať zo všetkých živočíchov.
Otázne zároveň je, do akej miery dokážu lyofilizované bunky uchovať genetický materiál. V súvislosti s prežitím jednotlivých druhov a ich genetických variácií je pritom podľa genetičky Aleny Pance z Univerzity v britskom Hertfordshire mimoriadne dôležitá práve táto ich schopnosť.
Konzervovanie dusíkom je riskantné
Bádatelia doteraz používali na klonovanie zmrazené bunky, ktoré sa uchovávajú v tekutom dusíku. To je síce prelomový, no stále celkom drahý a pomerne riskantný spôsob konzervácie. Takéto bunky totiž musia byť následne uskladnené v mraze. Stačí, že vypadne prúd, bunky sa roztopia a nedajú sa viac použiť.
Vedci preto premýšľajú, akým spôsobom by sa dali lyofilizované bunky zakonzervovať tak, aby ich nemuseli skladovať v tekutom dusíku a mohli ich dlhodobo využívať. Ak sa im túto otázku podarí rozlúsknuť, mohli by si jednotlivé krajiny po celom svete zriadiť a prevádzkovať vlastné genetické banky u nich žijúcich zvierat.
Profesor Teruhiko Wakayama z univerzity v Yamanashi v Japonsku sa pre The Guardian vyjadril, že vedci by tak mali lacno a bezpečne uskladnené genetické zdroje zo všetkých kútov sveta.
Pokus s chvostami myší
Nakoľko sú lyofilizované bunky účinné pri klonovaní, sa rozhodli japonskí výskumníci overiť na myšiach. Lyofilizovali a zamrazili bunky z ich chvostov a po deviatich mesiacoch sa z nich pokúsili naklonovať celé myši.
Napriek tomu, že bunky po lyofilizácii prakticky odumreli, vedci ich vložili do myších vajíčok, z ktorých predtým odstránili bunkové jadrá. Vytvorili tak blastocyty, ktoré po ďalších fázach klonovania donosili náhradné myšie matky. A experiment sa napokon vydaril!
Prvá takto naklonovaná myš dostala meno Dorami podľa robota milujúceho japonský melónový chlieb. Po nej sa vedcom podarilo naklonovať ďalších 74 jedincov. Niekoľko samíc nakoniec spárili s neklonovanými samcami, aby zistili, či sú aj po klonovaní plodné. Všetky skúmané samice napokon vrhli mláďatá.
Napriek prvotnému úspechu má však proces klonovania s využitím lyofilizovaných buniek aj svoje nedostatky. Zdravých myších mláďat sa totiž narodilo menej než 5 a pol percenta.
Elizabeth Ann možno zachráni svoj druh
Vedci sa chystajú oplodniť prvú klonovanú samičku tchora čiernonohého. Zdroj: Getty Images
Štúdia vyšla v čase, keď sa vedci pripravujú na oplodnenie prvej klonovanej samičky tchora čiernonohého na svete. Dnes ročná Elizabeth Ann vznikla z buniek hlboko zmrazených tekutým dusíkom pred 35 rokmi.
Vedci sú v napätí. Ak sa totiž samičke podarí porodiť zdravé mláďatá, existuje vysoká šanca, že sa podarí zachrániť vážne ohrozený druh.
Pri výbere sexuálnych partnerov pre Elizabeth Ann budú však musieť byť mimoriadne opatrní. Samička totiž nemá príliš priateľskú povahu. Bežne vrčí na každého, kto naruší jej osobný priestor a scenár párenia jedincov jej druhu býva bežne dosť drsný.
Ak vedci nechcú, aby sa pri ňom zranila, musia k nej pripustiť skúseného samčeka, ktorý už má potomstvo, čiže je zaručene plodný, a bude k nej jemný. Podľa riaditeľa oddelenia genetiky ZOO v San Diegu vedci už na výbere partnera pre slávnu samičku tchora pracujú, uskutočniť by sa mal čoskoro.
Zdroje:
Nature, The Guardian 1, The Guardian 2
