Podľa nového prieskumu sú Európania stále viac znepokojení so stavom prírody. Prevažná väčšina (96 %) z viac ako 27 000 opýtaných občanov zhodne uviedla, že máme zodpovednosť za ochranu prírody a že táto činnosť má zásadný význam aj v boji proti zmene klímy.
Z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že povedomie o biologickej diverzite, jej význame, možných hrozbách a opatreniach na jej ochranu sa všeobecne zvyšuje. Stanoviská občanov sú v súlade s cieľmi stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorá má zastaviť úbytok biodiverzity ekosystémových služieb, a s cieľmi smerníc EÚ o ochrane vtákov a prírodných stanovíšť, ktoré tvoria základ politiky EÚ na ochranu prírody. Prieskum bol zverejnený pred prvým globálnym posúdením stavu prírody a postavením človeka v nej, ktorý v máji predstaví, Medzivládna vedecko-politická platforma pre biologickú rozmanitosť a ekosystémové služby (IPBES).
Hlavné zistenia nového prieskumu Eurobarometer o biologickej rozmanitosti:
- Zvýšila sa oboznámenosť s pojmom „biologická rozmanitosť“, s ktorou sa už stretlo viac ako 70 % Európanov.
- Za najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu považujú ľudia znečistenie ovzdušia, pôdy a vody, katastrofy spôsobené človekom a zmenou klímy.
Intenzívne poľnohospodárstvo, intenzívne lesníctvo a nadmerný rybolov, ktoré predstavujú zďaleka najvýznamnejšie faktory spôsobujúce úbytok biologickej rozmanitosti, začínajú tiež byť vnímané ako zásadná hrozba pre biodiverzitu, ale ich úloha zatiaľ nie je plne docenená.
Od posledného prieskumu Eurobarometer týkajúceho sa biologickej rozmanitosti v roku 2015 občania viac chápu význam biologickej rozmanitosti pre človeka. Prevažná väčšina Európanov zastáva názor, že máme zodpovednosť starať sa o prírodu (96 %) a že táto starostlivosť je nevyhnutná pre zvládnutie zmeny klímy (95 %). Okrem toho sa tiež výrazne zvýšil počet osôb, ktoré celkom súhlasia s tým, že biodiverzita je nevyhnutná pre produkciu potravín, pohonných hmôt a liečív (91 %) a osôb, ktoré biologickú rozmanitosť a zdravú prírodu považujú za dôležité pre dlhodobý hospodársky rozvoj (92 %).
Väčšina Európanov nechce, aby sa kvôli hospodárskemu rozvoju poškodzovala alebo ničila príroda v chránených oblastiach. Najmenej dve tretiny respondentov sa domnievajú, že chránené prírodné oblasti, ako je Natura 2000, majú veľký význam pre ochranu ohrozených živočíchov a rastlín (71 %), bránia ničeniu cenných prírodných oblastí na pevnine i na mori (68 %) a zaručujú, že príroda môže plniť svoju úlohu pri zabezpečovaní potravín, čistého ovzdušia a vody (67 %).
Väčšina občanov vníma EÚ ako legitímnu úroveň, na ktorej je možné prijímať opatrenia v oblasti biodiverzity a ekosystémových služieb. Respondenti uvádzajú, že najdôležitejšie opatrenia, ktoré by mala EÚ za účelom ochrany biodiverzity prijať, predstavuje obnova prírody a biodiverzity s cieľom kompenzovať ich poškodeniu a ďalej lepšie informovanie občanov o význame biodiverzity.
O prieskume
Prieskum sa uskutočnil v 28 členských štátoch EÚ od 4. do 20. decembra 2018, a to formou osobného dopytovania 27 643 respondentov z rôznych sociálnych a demografických skupín, ktoré prebiehalo doma a v materinskom jazyku.
Zmyslom tohto posledného prieskumu nazvaného „Postoje Európanov k biologickej rozmanitosti“ bolo zistiť mieru informovanosti európskych občanov, pokiaľ ide o biodiverzitu a prírodu, a ich názory na túto tému. Predchádzajúci prieskum danej problematiky bol uverejnený v októbri 2015 (osobitný prieskum Eurobarometer 436), a v dnešnej správe tak bolo možné porovnať nové výsledky so situáciou v roku 2015. Prieskum sa zameral na tieto otázky: povedomie o termíne „biodiverzita“, najväčšie hrozby pre biodiverzitu, dôvody pre zastavenie straty biodiverzity, čo by proti strate biodiverzity mala robiť EÚ, a ďalej povedomie o sieti Natura 2000, význam chránených prírodných oblastí a názory na zmeny, ktoré môžu tieto oblasti poškodiť.
Výsledky prieskumu Eurobarometer prichádzajú v rozhodujúcom okamihu, keď sa poklesu biodiverzity celosvetovo venuje mediálna pozornosť a stúpa jeho význam v rámci medzinárodnej politickej agendy. Prvé globálne posúdenie biodiverzity a ekosystémových služieb, ktoré čoskoro predstaví Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), prináša spoľahlivé vedecké dôkazy o stave biodiverzity na celom svete a o možnostiach ľudstva, ako zabrániť ekologickej kríze. Na zasadnutí ministrov pre životné prostredie skupiny G7 v Metách bude tiež prijatá Metská charta o biologickej diverzite, ktorá podporí politický záväzok zastaviť úbytok biodiverzity a zabezpečiť v roku 2020 na budúcej medzinárodnej konferencii v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite dosiahnutie silnej celosvetovej dohody ktorá bude prínosná pre prírodu i ľudstvo.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj a ďalšie informácie:
Eurobarometer 481 (infografika)
