Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V bratislavskej zoo prišlo na svet druhé mláďa ťavy dvojhrbej

VEDA NA DOSAH

Je to už druhé ťavie mláďa za posledných päť týždňov. Podľa pracovníkov zoologickej záhrady je to rarita.

Stela sa narodila 4. marca priamo pred očami návštevníkov. Zdroj: ZOO Bratislava

Stela sa narodila 4. marca 2023 priamo pred očami návštevníkov. Zdroj: ZOO Bratislava

V bratislavskej zoo pred týždňom prišlo na svet ďalšie mláďa ťavy dvojhrbej. Narodilo sa v sobotu 4. marca 2023 priamo pred očami návštevníkov. Podľa pracovníkov zoo išlo o ťažší pôrod priamo vo vonkajšej expozícii. Komplikovanejší bol preto, lebo mláďa malo pri pôrode jednu nohu vpredu a druhá zostala uviaznutá.

Dôležité bolo oddeliť samca od samice, aby matka mala pokoj a bolo jej možné v prípade potreby asistovať. Všetko sa napokon skončilo dobre a do dvoch hodín bolo mláďa na svete. Dostalo meno Stela. Ešte v ten istý deň sa mláďatko dokázalo samo postaviť aj nakŕmiť. Návštevníci bratislavskej zoo ho dnes môžu uzrieť v ťavom výbehu.

Ešte približne pred mesiacom ZOO Bratislava privítala ďalšie ťavie mláďa, samca Luckyho. Jeho pôrod bol tiež relatívne zložitý, keďže samica bola prvorodička, ktorá rodila nečakane.

Luckyho na rozdiel od Stely kŕmia z fľaše, no vďaka starostlivosti chovateľov sa mu darí. Aj jeho môžu návštevníci vidieť vo výbehu spolu s ostatnými jedincami.

Luckyho kŕmia z fľaše, no darí sa mu dobre. Zdroj: ZOO Bratislava

Luckyho kŕmia z fľaše, no darí sa mu. Zdroj: ZOO Bratislava

Skutočnosť, že sa v zoo v krátkom čase po sebe narodilo už druhé ťavie mláďa, je podľa pracovníkov výnimočný. Štandardne sa v zoologickej záhrade totiž narodí len jedno mláďa ročne.

Za hrsť zaujímavostí

Ťavy sú prispôsobené na prežitie v rôznych teplotách od mrazu až po extrémnu horúčavu. Vydržia mesiace bez vody, a keď sa k nej nakoniec dostanú, vedia naraz vypiť aj viac ako 100 litrov.

Ťava dokáže prispôsobiť telesnú teplotu vonkajšiemu prostrediu. Ďalšou zaujímavosťou je hustá vlnitá srsť na hrboch, ktorá  spolu s tukom tvorí izolačnú vrstvu a chráni ťavu pred suchom, teplom, slnkom aj chladom.

Za zmienku stojí aj to, že všetky ťavy sú v súčasnosti domestikované – dokonca aj tie, ktoré žijú v divočine. Camelus dromedarius (dromedár alebo ťava jednohrbá) pochádza zo severnej Afriky, Camelus bactrianus (ťava dvojhrbá) z Ázie.

Hoci hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v počte hrbov, existuje ešte celý rad znakov, ktoré ich odlišujú. Dromedáre sú zvyčajne vyššie a rýchlejšie ako ťavy a ľahko ich rozoznáte aj podľa srsti. Ťava ju má dlhšiu a tmavšiu, dromedár kratšiu a svetlejšiu.

Zdroj: TS ZOO Bratislava

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky