Vedci zatiaľ nevedia, ako sa vyvinul spôsob chôdze tardigrád.
3D ilustrácia vodného medvedíka. Zdroj: iStockphoto.com
Drobné živočíchy tardigrady sú známe svojou ohromnou odolnosťou. Vydržia chlad, vysoké teploty, vesmírne vákuum aj vystrelenie z kanónu. Vedci skrátka radi skúšajú, čo tieto tvory, prezývané aj vodné medvedíky, zvládnu. Nový výskum však neprišiel s ďalším extrémnym nápadom. Tentoraz výskumníci sledovali, ako sa pohybujú.
Podľa zistení vedcov, ktoré opísali v štúdii v časopise PNAS, sa tardigrady pohybujú ako päťstotisíckrát väčší hmyz, než sú ony. Pozorovania podľa nich naznačujú ich dávneho spoločného predka alebo určitú evolučnú výhodu.
Chôdza na jednotku
Mikroskopické tardigrady patria k najmenším živočíchom na svete, ktoré majú nohy – celkovo až osem. Im podobné organizmy sa však bežne pohybujú inak. Vrtia sa, plazia, či dokonca vyzerajú tak, že šľahajú telom sem a tam. Uľahčuje to totiž presúvanie cez rozmanité a nečakané prostredie, na ktoré môžu naraziť. Dalo by sa to pripodobniť k situácii, keď ste sa museli brodiť niečím tuhým, napríklad raz hlbokou vodou, inokedy mokraďami.
Vodné medvedíky však kráčajú, či už žijú v sladkovodných usadeninách, pôde, alebo v púšti. Navyše rovnako ako iné drobné živočíchy nemajú vnútornú kostru.
„Jedna z najskvelejších – a na začiatku najprekvapivejších – vecí o chôdzi tardigrád bolo, aké dobré v tom boli,“ vysvetľuje v tlačovej práve Rockefellerovej univerzity prvá autorka biologička Jasmine Nirodyová.
Aby sa výskumníci dozvedeli viac, umiestnili tardigrady druhu Hypsibius dujardini pod mikroskop na rôzne typy povrchov a nechali ich robiť, čo chceli. Všetko zaznamenávali pomocou videa, merali dĺžku kroku, rýchlosť i to, ako umiestňovali končatiny. Zistili, že ich chôdza sa najviac podobá na hmyziu, hoci si vzájomne vôbec nie sú podobné, keďže patria do rôznych kmeňov. Vodné medvedíky pri pokojnom kráčaní prejdú za sekundu dĺžku rovnú zhruba polovici svojho tela. Keď sa však rozbehnú, za rovnaký čas zvládnu prejsť vzdialenosť dvakrát dlhšiu, ako je ich telo.
Nečakaným zistením bolo, že tardigrady pri zrýchlení vôbec nemenia spôsob, akým kráčajú. Stavovce napríklad inak kráčajú a inak behajú.
Ďalšie videá pohybujúcich sa tardigrád si môžete pozrieť po kliknutí na tento odkaz na stránku štúdie. Zábery ukazujú, ako tieto živočíchy zvládajú kráčanie napríklad po hladkom skle či cez rôzne tuhé gély.
Dve vysvetlenia
Prečo by vodné medvedíky mali pohybové schopnosti oveľa väčších živočíchov?
Jednou z možností je, že s hmyzom mali dávneho spoločného predka, prípadne spoločnú nervovú sústavu. Druhou by bolo, že chôdza sa v prípade tardigrád vyvinula nezávisle od ostatných kmeňov preto, že im poskytovala evolučnú výhodu. Obe možnosti sú podľa autorov štúdie fascinujúce.
„Ak kedysi jestvovala dávna nervová sústava, ktorá ovládala chôdzu hmyzu a tardigrád, môžeme sa tak veľa dozvedieť. Naopak, ak k nej vodné medvedíky a článkonožce dospeli nezávisle, potom sa dá veľa hovoriť o tom, prečo je taká prijateľná pre druhy v rôznych prostrediach,“ dopĺňa Nirodyová.
Zdroje: DOI: 10.1073/pnas.2107289118, Tlačová správa The Rockefeller University
