Vo svete jedinečný vodno-energetický systém, ktorý pokrýval celú potrebu energie regiónu, to sú Štiavnické tajchy. Tak, ako dnes elektrina, ale dávno pred jej príchodom. Vedeli ste, že vodu z tajchov používali na odčerpanie spodnej vody z tajchov a tiež to, že ich energia vyťahovala z hĺbky podzemia vyťaženú rudu aj baníkov? Ďaleko viac zaujímavých informácií sa dozviete, ak sa pôjdete pozrieť na tieto krásne miesta osobne, odporúčame vám to v rámci seriálu Kam za vedou.
Igor Kuhn, výkonný riaditeľ, Región Banská Štiavnica vysvetľuje, že potom, na nižšom mieste vodu použili druhýkrát, keď poháňala zariadenia, napríklad stupy, kde sa hornina drvila a premývala.
„Voda tiež poháňala v hámroch mechy, ktoré rozdúchavali taviace ohne. Po tretíkrát tú istú vodu použili na pohon mlynov na juhu. Voda pritom nepochádzala z vodných tokov, ako tomu bolo v Nemecku, ale dômyselný systém zberných jarkov zachytával dažďovú vodu a sneh a tou plnil tajchy.“
Igor Kuhn dopĺňa, že systém kedysi tvorilo 66 navzájom vodnými štôlňami prepojených tajchov s celkovým objemom asi 7 mil. m3 vody.
„Vodu zberalo asi 120 km zberných jarkov, náhonné jarky vodu doručili tam, kde ju bolo treba. Štiavnicu úplne obišiel vynález parného stroja – nepotrebovali sme ho. Skočili sme priamo do veku elektriny. Tajchy sme používali ešte začiatkom 20. storočia.“
Do dnešných čias ostalo 24 tajchov, harmonicky zrastených s prírodou, sú obklopené lesmi. Ponúkajú prírodné kúpanie, člnkovanie, rybačku, v zime korčuľovanie a romantické prechádzky k nim. Veľký vodárenský tajch a Klinger sú ľahko dostupné pešo zo Štiavnice. Počúvadlianske jazero, Vindšachta a Richňava v Štiavnických Baniach a Kolpašský tajch v Banskom Studenci sú vhodné aj pre rodiny s deťmi, ich brehy nie sú také strmé. Zachovali sa taktiež úseky systému jarkov, po mnohých z nich vedú pešie chodníky a cyklotrasy. Najznámejší tajch je Počúvadlianske jazero pod legendárnym Sitnom.
Prvou umelou vodnou nádržou na území Slovenska (1510) bol tajch Veľká vodárenská, ležiaci kúsok nad Námestím sv. Trojice. Slúžil ako zásoba pitnej vody a zdroj vody pri požiaroch. Ako uvádza Región Banská Štiavnica na svojej webovej stránke, rozsiahlej výstavbe tajchov došlo až zásluhou „energetickej krízy” v prvej polovici 18. storočia.
centrum Banskej Štiavnice
Faktom je, že tajchy zachránili baníctvo v celom kraji.
„Energia vody nahradila konskú a ľudskú silu, ktorá nestačila odčerpávať spodnú vodu v baniach. Dovtedy vodu v podzemí odčerpávalo asi 2000 ľudí a rovnaký počet koní. Voda poháňala čerpadlá spodnej vody, poháňala hámre, kde sa ruda drvila a prepierala, zbytková voda slúžila na pohon mlynov. Voda z tajchu sa odvádzala podzemným tunelom, ´zátka´ sa ovládala z malého domca na hrádzi tajchu, ktorý sa volá mních.“
Na stavbe hrádze údajne pracovali súčasne stovky až tisíce mužov a žien, bolo treba doviezť hlinu, hrádzu udupávali stáda oviec, ktoré tadiaľ hnali. Keďže v okolí nebol žiadny výdatný vodný tok, tajchy napĺňala dažďová voda, zbieraná desiatkami kilometrov jarkov.
„Obdiv si zaslúži nielen technické riešenie náročných stavieb, ktoré vydržali dodnes, ale aj ich manažment. Na energetickej základni tohto systému sa vyvinula banská čerpacia technika, ktorá bola vzorom aj pre iné banské revíry na svete,“ píše sa ešte na webovej stránke Región Banská Štiavnica.
Existencia tajchov je jedným z dôvodov zaradenia Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Tajchy, ktoré zostali zachované:
Klinger
Predchodcu dnešného tajchu Klinger vyprojektoval a postavil J. K. Hell pred rokom 1760. Poháňal vodočerpacie stroje šácht Žigmund a Ondrej (dnes Banské múzeum v prírode Banská Štiavnica). Výstavba tajchu stála necelých 4 000 zlatých a Hellov prvý vodnostĺpcový čerpací stroj postavený na šachte Žigmund iba za prvé tri mesiace prevádzky ušetril 1 209 zlatých a 12 grajciarov.
tajch Klinger
Veľká a Malá Vodárenská
Spolu s Červenou studňou ležia priamo nad stredovekým jadrom mesta v doline nad námestím Svätej Trojice. Podľa písomných záznamov sú vôbec najstaršími tajchami v Štiavnických vrchoch, stáli tu už v roku 1500. Aj keď názov naznačuje, že boli zdrojom pitnej vody, na začiatku slúžili tiež na pohon čerpadiel a stúp. Veľký Vodárenský tajch je jediným tajchom, ktorého hrádza sa pretrhla.
Červená Studňa
Červená studňa je miesto nad Štiavnicou, kde sa na hrebeni kopca stretávajú cesty z Vyhní a Hodruše-Hámrov. Je vstupným miestom pre pešiu turistiku, bajkerov aj bežkárov, začínajú tu náučné chodníky. Červená studňa dostala svoje pomenovanie, keď tu vojská Imricha Tököliho chytili a sťali jezuitského pátra Jána Katunského, jeho krv vraj sfarbila vody tajchu do červena.
Piarske tajchy (Štiavnické Bane):
Bakomi
Tajch Bakomi mával od vybudovania problémy s tesnosťou hrádze, aj dnes býva pre úniky vody napĺňaný len do polovičky. Aj to však stačí na idylické kúpanie v lone prírody. Nad Bakomi je miesto s výhľadom na tri piargske tajchy pekne pod sebou. Pôvodne sa nádrž volala tajch svätého Pachomia, názov Bakomi vznikol skomolením pôvodného.
Evička
Spolu s Vindšachtským tajchom boli rezervoárom energie pre kedysi veľmi slávnu a bohatú Bieber štôlňu, pre svoju výdatnosť nazývanú aj Matka Všetkých baní. Práve v tejto bani bol v roku 1629 odskúšaný prvý zdokumentovaný banský odstrel na svete. Je druhým najstarším tajchom piarskej skupiny.
Veľká Vindšachta
Hrádzu od začiatku využívali miestni obyvatelia ako cestu na vyháňanie dobytka na pastviny, počas dažďov na nej stála voda. Spolu s tajchom Evička je už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu. Dá sa tu kúpať aj s deťmi, požičať čln aj najesť.
Počúvadianske jazero
Je najväčší, a patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie z tajchov. Od jeho brehov sa dá za 1,5 hodiny vystúpiť na legendárne Sitno. Dá sa tu kúpať aj s deťmi, navštíviť miestnu gazdovskú mini-zoo, člnkovať, najesť aj ubytovať. Je to obľúbené a často navštevované miesto, predsa si zachovalo svoju krásu a romantiku.
Veľká a Malá Richňava
Prvý projekt na výstavbu týchto tajchov pochádza od J. T. Brinna z 21. mája 1736, avšak výstavba sa začala v rokoch 1738 – 1740 podľa návrhu Samuela Mikovíniho. Pôvodne bola postavená len jedna nádrž, na ktorej dňa 9. júla 1740 pracovalo až 5 283 ľudí. Nakoľko však zo severozápadnej strany hrádze presakovala voda, bola pôvodná nádrž rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu (Veľká Richňava) a na jednu menšiu vodnú nádrž (Malá Richňava).
Komorské tajchy
Nachádzajú sa na pravej strane Štefultovskej dediny, spolu s vyššie položenými tajchami piarskej skupiny poháňali banské zariadenia na v Štefultovskej doline. Kreschsengrund Malý, známy aj ako „Tajšok”, bol najvyššie položeným zo skupiny piargskych vodných nádrží (730 m. n. m.)
Krechsengrund
Výstavba nádrže bola ukončená roku 1737 s nákladmi vyše 21 000 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni. Nádrž je pomerne malá a mala skôr charakter špičkovej vodnej nádrže. Bola najvyššie položená zo skupiny piargskych vodných nádrží pretože ležala 730 m. n. m. Nádrž slúžila pre potreby šachty Kônigseg na pohon čerpacieho a ťažného stroja s brzdiacim zariadením a po vykonaní práce ďalej na pohon stúp. Vodná nádrž Krechsengrund je taktiež známa ako „Tajšok”.
Belianske tajchy (Banská Belá):
Beliansky
Spoločne s Halčianskym tajchom patrili Gerambovej banskej únii, postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp v Kozelníckej doline. Generálna rekonštrukcia tajchu prebehla v roku 2001, slúži na kúpanie.
Beliansky tajch
Halčiansky
Halčiansky tajch vznikol v druhej polovici 18. storočia prehradením potoka prichádzajúceho z osady Halča patriacej k Banskej Belej. Halčiansky tajch a menšie jazerá v Kysihýbli slúžili na chov rýb a rybolov. Na rybačku je vyhľadávaný dodnes, ale je aj miestom romantického kúpania osamote, oproti iným je trochu od ruky.
Goldfusský
Neveľký tajch po ľavej strane cesty zo Štiavnice do Banskej Belej vznikol v 2. polovici 18. storočia, tiež poháňal stúpy v Kozelníckej doline, pre posilnenie zdrojov vody z Belianskej vodnej nádrže na pohon stúp v Kozelníckej doline. Ide o menší z dvojice Goldfusských tajchov, Veľký Goldfusský tajch zanikol už viac ako pred 100 rokmi.
Kolpašské tajchy (Banský Studenec):
Veľký a Malý kolpašský
Výstavba začala v roku 1730, rozpočet vo výške 90 tisíc zlatých mal byť pokrytý výnosom stúp. Hneď po dokončení hrádze (spoločná pre oba tajchy) sa začali prejavovať nedostatky – presakovanie vody, trhliny. Opravy sa ujal Samuel Mikovíni, ale asi nedopadla najlepšie, lebo 12. júna 1746 voda hrádzu prerazila. Novú hrádzu postavili pod starou a tajch rozdelili priečkou na Veľký a Malý.
Vyhnianske tajchy:
Rozgrund
Obyvatelia Štiavnice radi Rozgrund volajú Štiavnický tajch, aj napriek tomu, že patrí do katastra obce Vyhne. 111 rokov držal Rozgrund svetové prvenstvo v strmosti hrádze. Pre čistotu vody sa od začiatku 20. storočia využíva ako zdroj pitnej vody. V tajchu je zakázané kúpanie aj lov rýb, je v najprísnejšom pásme ochrany zdroja pitnej vody.
Hodrušské tajchy:
Horný hodrušský tajch
Tajch existuje aspoň 400 rokov. Voda z neho poháňala stále viac zariadení, okrem čerpacích a stúp, ktoré rudu drtili a premývali, poháňala aj dúchacie mechy pecí piatich hodrušských hút. Bolo treba viac vody zachytiť a púšťať podľa potreby. Hrádzu tajchu zvyšoval M. K. Hell aj S. Mikovíni. Nakoniec Mikovíni pristúpil k stavbe Dolného hodrušského tajchu.
Dolný hodrušský tajch
Po výstavbe hornohodrušského jarku, ktorý zásoboval piarske tajchy, sa nedostávalo vody na hodrušskej strane. Mikovíni najprv uvažoval o ďalšom nadstavaní hornohodrušského tajchu, neskôr sa priklonil k lacnejšej variante postaviť nižšie nový. Výstavba hrádze začala v júni roku 1743 a skončila sa v septembri roku 1744. Pri prietrži mračien v roku 1960 došlo na oboch už nepoužívaných hodrušských tajchoch k preliatiu hrádze.
Brennerský / Praniarsky tajch
Brennerský tajch v doline Grintál patrí k najstarším v celej oblasti. Má najmohutnejšiu hrádzu v pomere k objemu zadržiavanej vody. V súčasnosti tajch čaká na stále odkladanú generálnu opravu.
Ciblikovská lúka
Ciblikovská lúka je tiež známa ako tajch v Hölle. Dno tajchu je v súčasnosti úplne zanesené naplaveninami z okolitých svahov. Náplavy bahna a piesku vytvorili rovinu, ktorá sa v priebehu storočí stala močaristou lúkou.
Kopanický – Moderštôlniansky tajch
Keďže je postavený na mieste, kde sú len slabé prítoky, tajch má najrozsiahlejší systém zberných jarkov zo všetkých Hodrušských tajchov. V roku 1997 bola realizovaná generálna oprava tajchu a hrádza po oprave získala pôvodné parametre. Slúži na rekreačné účely najmä chalupárom a miestnym obyvateľom.
Pod Banskou Štiavnicou sa skrývajú kilometre prastarých tunelov / správy RTVS (video)
Informácie a ilustrácie poskytol: Igor Kuhn, výkonný riaditeľ, Región Banská Štiavnica
Ďalší zdroj informácií:
https://www.banskastiavnica.travel/co-vidiet/stiavnicke-tajchy/
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ