Výskumom prehistorického jantáru sa na bratislavskej Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zaoberá tím paleobiológa Mgr. Petra Vršanského, PhD. Jeho študentovi, Hemenovi Sendimu sa v rámci práce na jednom z projektov, ktoré tím rieši, podaril neobvyklý objav – nález najstaršieho prehistorického jedovatého druhu švába. S Hemenom Sendim sme sa zhovárali nielen o samotnom náleze, ale aj o ďalších súvislostiach, ktoré môžu viesť k prevratným paleontologickým objavom.
B. H.: Prečo Vás zaujala práve problematika jantáru? Je jantár, pochádzajúci z jednotlivých geologických období kvalitatívne iný, alebo ovplyvňuje jeho kvalitu strom, z ktorého pochádza, prípadne aj iné, ďalšie faktory?
Hemen Sendi: „Jantár ma úžasnú vlastnosť – zachovať živočíchy a rastliny nezvyčajne dobre. Živica, z ktorej pochádza jantár, je lepkavá substancia a pôsobila už aj v prehistórii ako pasca pre malé organizmy, ktoré sa v nej, takpovediac, utopili. Niektoré druhy hmyzu v jantári sú tak dobre zachované, že vyzerajú, doslova, ako keby iba pred chvíľou niekomu spadli do pohára s pivom. Najstarší jantár s hmyzom pochádza z Libanonu a jeho vek odhadujeme približne medzi 135 až 125 milión rokov. Tento jantár vznikol zo živice ihličnatých stromov druhu araukária. Klíma bola pravdepodobne teplá a humídna, neexistovali žiadne trávy, či kvitnúce stromy. Baltský jantár (známy z Nemecka, Poľska, Ruska) je cca o 65 milión rokov mladší. Z tohto obdobia poznáme jantár už zo stromov Sciadopityaceae. Jeho kvalita sa zle určuje a zaoberajú sa ňou viac klenotníci než paleontológovia.“
B. H.: Ako často sa v jantári môžu vyskytnúť zvyšky živočíchov?
Hemen Sendi: „Najstarší jantár z Libanonu pochádza z čias jury. Je to obdobie charakteristické pre dinosaurov. Z tohto obdobia sa doposiaľ nenašli žiadne rastlinné zvyšky, alebo zvyšky živočíchov v jantári. V mladších kusoch jantáru sa hlavne zachoval hmyz. Menej často sa nachádzajú v jantári aj iné článkonožce, obrúčkavce, mäkkýše, hlístovce, jednobunkovce ale aj drobné stavovce. Náš vedecky tím, pod vedením Dr. Petra Vršanského, je zameraný na výskum švábov v jantári. V Libanone sa nachádza okolo 350 nálezísk jantáru a zatiaľ sa v skúmaných vzorkách našlo spolu 60 vzoriek švábov, z čoho 20 nájdených bolo kvalifikovaných ako úplne nové druhy. Tento výsledok je dôsledkom preskúmania obrovského množstva vzoriek – v súhrne ide až o niekoľko ton jantáru.“
B. H.: Čo všetko sa dá zistiť z nájdeného živočícha alebo rastliny?
Hemen Sendi: „Hmyz, ktorý sa najčastejšie nachádza v jantári, je najrozšírenejšia trieda organizmov. Dodnes sa našlo viac ako 900.000 žijúcich druhov hmyzu. Na ich zachovanie sú však potrebné vhodné fosilizačné podmienky. Preto každá jedna vzorka je vzácna a pomáha pri výskume, ktorý objavuje stále nové a nové druhy. Úlohou nášho vedeckého tímu je nájsť odpovede na otázky, ktoré sú predmetom celosvetového výskumu: aké vlastnosti musí mať druh, aby sa vyvíjal a nestagnoval, ako ekosystémy musia vyzerať, aby tam druh mohol prežiť, a prečo šváby vytvárajú spoločenstvá podobné spoločenstvám termitov a ľudí. Pochopenie evolúcie švábov, môže prispieť aj k ochrane dnešných ohrozených zvierat.“
B. H.: Aká je pravdepodobnosť možnosti klonovania, alebo namnoženia rastliny z takto uchovanej vzorky v jantári?
Hemen Sendi: „V svetoznámom filme Jurassic Park bolo klonovanie dinosaurov možné prevádzať na základe nálezu komára v jantári, ktorý obsahoval aj krv. Tento scenár sa nikdy nemôže stať realitou, pretože sa zo žiadneho tvora nájdeného v jantári neuchovala jeho DNA.“
B. H.: Dajú sa nájsť aj v Európe, pripadne na Slovensku podobne zachované exempláre v jantári?
Hemen Sendi: „Všetky druhy švábov, ktoré sa našli v libanonskom jantári sú vyhynuté druhy. Ich príbuzné druhy sa však našli v mladšom jantári, napríklad z Myanmaru. Z územia Slovenskej republiky nie je známy žiadny jantár, na rozdiel od susedných krajín ako je Ukrajina, Poľsko a Nemecko, kde sa tiež našiel jantár s inklúziami.“
B. H.: Kde sa teraz nachádza vzorka so spomínaným druhom švába, ktorého ste objavili? Je možné, že na nálezisku, kde ste ho našli, bude existovať viac takýchto kusov jantáru so zachovanými živočíchmi z tohto obdobia?
Hemen Sendi: „Vzorka so švábom Balatronis libanensis je majetkom Libanonskej Univerzity v Bejrúte a je momentálne uchovaná na bezpečnom mieste. Pochádza z lokality Ain-Dara, takmer 30 km na východe od Bejrútu. Nálezisko bolo objavené, tak ako mnoho iných nálezísk jantáru v Libanone, len nedávno profesorom Danym Azarom z Libanonskej Univerzity v Bejrúte. Z tejto lokality pochádza viac zaujímavých vzoriek jantáru s prehistorickými živočíchmi – našiel sa tu napríklad aj úplne nový druh blanokrídlovca.“
B. H.: Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu Hemena Sendiho
Uverejnila: ZVČ