Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Smrtiaca huba ohrozuje obojživelníky v Afrike

VEDA NA DOSAH

Patogén napáda ich kožu, ktorou dýchajú. K jeho šíreniu môžu prispieť aj cicavce vrátane človeka.

Žaba Boophis rappiodes, endemický druh na Madagaskare. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok Zdroj: iStockphoto.com

V čase, keď svet obletel seriál The Last of Us, v ktorom smrtiaca huba infikuje mozgy ľudí, tím výskumníkov zo Štátnej univerzity v San Franciscu (SFSU) potvrdil existenciu skutočnej život ohrozujúcej huby Batrachochytrium dendrobatidis (alebo Bd), ktorá sa šíri medzi obojživelníkmi v Afrike.

Ide o patogén napádajúci kožu obojživelníkov. Prostredníctvom kože však tieto živočíchy dýchajú a akákoľvek zmena na nej môže viesť k ich uhynutiu, čo sa už v tejto chvíli ukazuje na významnej strate tamojšej biodiverzity.

„Keď koža obojživelníkov začne meniť hrúbku, vytvorí v podstate stav, keď si živočíchy nedokážu udržať svoje vnútorné procesy a zomierajú,“ priblížil Eliseo Parra, biológ zo SFSU a jeden z autorov štúdie.

Vedec vysvetlil, že ak infikujete cicavca, môže to mať vplyv na jeho nechty alebo na niečo, čo by ste si ani nevšimli. No v prípade obojživelníkov (žiab či mlokov), ktoré používajú kožu na dýchanie, ide o život ohrozujúcu záležitosť.

Zmapovali interakciu huby s obojživelníkmi za posledných 165 rokov

Odborníci sa v rámci svojej práce zamerali na lepšie pochopenie vzniku, vývoja a prevalencie smrtiaceho patogénu, pričom sa skúmali aj dosiaľ nedostatočne sledované oblasti v Afrike.

Vďaka kombinácii metód – testovaniu tisícov vzoriek žiab, skúmaniu predchádzajúcich vedeckých štúdií zameraných na túto hubu a genotypizáciu Bd línií – sa im následne podarilo zmapovať, ako huba interagovala s obojživelníkmi na africkom kontinente za posledných 165 rokov.

Analýzy odhalili, že až do roku 2000 bola v Afrike nízka prevalencia huby a smrtiace ochorenie sa medzi obojživelníkmi šírilo len v zanedbateľnom rozsahu. Postupne však prevalencia stúpla z 3,2 percenta na 18,7 percenta a huba sa tak stala hrozbou pre veľký počet obojživelníkov, ktoré dnes jej vinou masívne umierajú.

Najzraniteľnejšia je východná, stredná a západná Afrika

Vedci identifikovali dve línie jej šírenia, globálnu a lokálnu, a vytvorili nový model, na základe ktorého odhadujú, že najháklivejšia na hubu je východná, stredná a západná Afrika.

V súčasnosti sa snažia predpovedať, čo by sa mohlo stať, keby sa huba v Afrike naďalej masívne šírila. Afrika je totiž domovom pre takmer 1 200 druhov obojživelníkov. Ide teda o jednu z najzraniteľnejších oblastí, kde sa na jednom mieste nachádza percentuálne najviac hostiteľov vhodných pre hubu.

K šíreniu huby môžu do istej miery prispieť aj ľudia. Ako však konštatuje ďalší z autorov štúdie, biológ Hasan Sulaeman zo SFSU, Bd nie je prvý ani posledný patogén, ktorý postihuje stovky druhov na celom svete.

Štúdiu vedci publikovali v časopise Frontiers in Conversation Science.

Zdroj: earth.com, Frontiers in Conversation Science

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky