Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Sladkovodné mokrade sú najohrozenejšími biotopmi, upozorňujú aktivisti

Andrea Fedorovičová

Dnes si na celom svete pripomíname ich nenahraditeľnosť.

Beluša veľká (Ardea alba) v močiari. Zdroj: iStockphoto.com

Na Slovensku sa v oblasti záchrany mokradí do veľkej miery angažuje Nórsko. Zdroj: iStockphoto.com

Mokrade, ktorým na svete patrí deň 2. február, sú jedinečnými biotopmi s vysokou biodiverzitou a obrovským rastlinným bohatstvom podmieneným existenciou špecifického vodného režimu.
Jednotiacim a určujúcim ekologickým faktorom spoločenstiev mokradí je práve voda – môže ísť o nenápadný prameň, ale aj tečúci potok, rieku, jazero, rybník, močiar, umelú vodnú nádrž či kanál.

Zdravé mokrade dokážu zadržať až 30 percent skleníkových plynov, teda ešte viac ako dažďové pralesy a slúžia aj ako prírodné filtre – zadržiavajú vo svojich pôdach znečisťujúce látky ako fosfor a ťažké kovy a dokážu tiež transformovať rozpustený dusík na plynný.

Takéto biotopy majú výrazný vplyv na život v krajine, a to nielen z hľadiska jej diverzity, ale aj vzhľadom na prírodné zdroje, ktoré ukrývajú.

Pre posilnenie vedomia o výraznej potrebe ochrany mokradí bol 2. februára v roku 1971 medzinárodne deklarovaný stav ohrozenia mokradí v iránskom meste Ramsar, neskoršie sformulovaný ako medzinárodný dokument – Ramsarský dohovor o mokradiach medzinárodného významu. Slovensko je jeho členom od roku 1990.

Situácia nie je ružová

K najkrajším mokradiam na našom území patria najmä ramenné systémy veľkých riek, močiare v medzidunových zníženinách, horské plesá a rašeliniská. Vo vodných a vodou ovplyvňovaných biotopoch mokradí žije u nás asi tretina ohrozených a vzácnych druhov cievnatých rastlín. Situácia však nie je taká ružová.

„Na odvodnených poliach nám pred očami vysychá úroda, ktorá je každoročne menšia. Počty populácií obojživelníkov, rýb a všetkých vodných živočíchov dramaticky klesajú. Krajina bez stromov a vegetácie sa prehrieva, výpar sa zvyšuje. A do tohto narušeného procesu vstúpila klimatická zmena a jej dôsledky, ktoré sú u nás také, že klíma sa otepľuje a v zime aj v lete máme menej zrážok. Rieky sa v lete prehrievajú, niektoré vysychajú. Podzemné zásoby vody sa nestíhajú dopĺňať a zregulované rieky nezvládajú zmenšujúcim sa objemom vody zásobovať krajinu,“ uviedli dnes na svojej Facebookovej stránke aktivisti z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), ktoré sa už roky systematicky venuje obnove mokradí na Slovensku, predovšetkým v povodí Dunaja.

„To nie je dystopická budúcnosť, to je dnešná realita. Takto nejako by sa dali opísať procesy tesne pred vodnou krízou, ktorá sa už začína diať,“ upozorňujú.

Najohrozenejšie ekosystémy na svete

Sladkovodné mokrade patria podľa ekológov dlhodobo medzi najohrozenejšie ekosystémy na svete. Degradáciu mnohých z nich spôsobila v prvom rade regulácia vodných tokov a odvodňovanie krajiny z dôvodu plánovanej poľnohospodárskej činnosti a dnes sa k nej pridáva aj postupujúca klimatická kríza.

Ochranári a aktivisti sa však nevzdávajú a vytrvalo predostierajú aspoň čiastočné riešenia, ktoré by mohli prispieť k záchrane týchto vzácnych miest. „Vodu, ktorá našou krajinou preteká, musíme zadržať. Musíme jej dovoliť vsiaknuť do zeme a brehov, spomaliť jej prúdenie a umožniť jej pomalšie sa vyparovať nad naším územím. Musíme ju zadržať v mokradiach, ktoré si s ňou budú hospodárne a šetrne narábať samy. Musíme jej umožniť rozliať sa a vyhradiť jej na to v krajine adekvátny priestor,“ uvádza na svojej stránke BROZ.

Snahy o obnovu

Na Slovensku sa v oblasti záchrany mokradí do veľkej miery angažuje Nórsko. Práve financie z nórskeho grantu a spolupráca s Nórskym inštitútom pre výskum prírody NINA totiž umožňujú realizáciu rozsiahleho projektu slovenskej pobočky Green Foundation a BROZ Mokrade pre život a prosperitu, zameraného na obnovu ramsarskej lokality v alúviu rieky Moravy pri Malých Levároch.

V Karpatoch sa o ekohydrologickú obnovu rašelinísk v spolupráci s inštitútom NINA a Štátnou ochranou prírody zasa usiluje Inštitút aplikovanej ekológie Daphne. Projekt realizujú takisto vďaka podpore z Nórskeho finančného mechanizmu, čiastočne je však zastrešený i zo štátneho rozpočtu. O ich práci sa dozviete viac v článku na stránke Daphne inštitútu, ktorý navyše ponúka na tému mokradí aj vzdelávací program pre predškolákov.

Zdroje: TS SAV, Daphne, Facebook (Daphne inštitút), Facebook (BROZ), Veda na dosah, Norway Grants

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky