Sporný je podľa hydrológov aj ich efekt na ochladzovanie krajiny počas letných dní.
Rašeliniská sú unikátne ekosystémy zvyšujúce biodiverzitu. Ich dopad na hydrologický režim krajiny nie je však jednoznačný. Zdroj: iStockphoto.com
Horské rašeliniská sa pri zadržiavaní vody nesprávajú ako huba. Väčšina zrážkovej vody z nich odtečie v podobe takzvanej rýchlej vody, ktorá pomerne náhle zvýši hladinu vodných tokov. Bežná pôda v lese, naopak, vodu prepustí do väčšej hĺbky. Zistili to vedci z Ústavu pre hydrodynamiku AV ČR. Sporný je podľa nich aj efekt rašelinísk na ochladzovanie krajiny v letných dňoch.
Mokrade dnes odborníci často spomínajú v súvislosti so zmierňovaním povodní i dopadov sucha, zvyšovaním zásob podzemnej vody či s ochladzovaním krajiny. Pojem mokrade však zahŕňa hneď niekoľko typov krajinných prvkov. Patria medzi ne pásy tečúcich i stojatých vôd (teda aj priehrad alebo rybníkov), pramenisko i rašelinisko. Každý z týchto prvkov má svoj špecifický vodný režim, na ktorý vplýva jeho podložie, poloha v krajine, vlastnosti pôd i vegetácia.
Je teda zrejmé, že nie každá mokraď môže plniť vyššie zmienené funkcie. Rozdielne hydrologické procesy bývajú najviac viditeľné, keď porovnáme mokrade v riečnych nivách (lužné lesy) a mokrade na horských hrebeňoch (rašelinisko).
Lužné lesy ovplyvňuje najmä vodný režim toku a intenzívny „odber“ vody vegetáciou. Horské rašeliniská sú zasa veľmi citlivé na chod zrážok a vodný režim ovplyvňuje skôr než vegetáciu samotná pôda – rašelina.
„Rašelinisko ako unikátny ekosystém zvyšuje biodiverzitu, ale jeho dopad na hydrologický režim daného územia nie je taký jednoznačný,“ vysvetľuje Kristýna Falátková z Ústavu pre hydrodynamiku AV ČR.
Sledovanie dvoch protiľahlých svahov
Experti z Ústavu pre hydrodynamiku AV ČR skúmali práve horské rašeliniská, pričom sledovali odtokovú odozvu dvoch protiľahlých svahov. Prvý tvorilo rašelinisko, druhý bežná lesná pôda.
Výsledky založené na environmentálnych stopovačoch (stabilných izotopoch vody a jej teplote) a hydrologickom modeli ukazujú výrazne odlišné správanie svahov počas zrážok. V lesnej pôde jednoznačne prevažuje infiltrácia do pôdy a priesak vody do väčšej hĺbky. Naopak, pre veľmi málo priepustnú spodnú vrstvu odteká väčšina vody rašelinísk po povrchu zeme alebo sa drží tesne pod ním.
Väčšina zrážkovej vody (až 75 percent) teda odtečie ako takzvaná rýchla voda, ktorá pomerne prudko zvýši hladiny v toku. Z lesnej pôdy, naopak, väčšina vody (70 percent) odteká ako voda pomalá (teda vsakuje do väčších hĺbok, kde je dočasne zadržaná), a tým sa zvýšenie hladiny v toku efektívne tlmí.
Zadrží, ale nepustí
Minimálny je tiež odtok vody z rašeliniska v letnom období, ktoré sa vyznačuje čoraz častejšími obdobiami s minimom zrážok, pokiaľ teda nie je samo dotované podzemnou vodou (existuje viacero druhov rašelinísk s rozdielnymi zdrojmi vody). Rašelinisko typicky vodu dobre zadržiava, ale nepustí ju ďalej do toku. Jeho spodná vrstva (už od 10 – 30 cm pod povrchom) permanentne nasýtená vodou je len veľmi málo priepustná (rôzne štúdie uvádzajú hodnoty rýchlosti prúdenia vody v tejto vrstve len na centimetre za deň).
„Voda v rašelinisku je skôr dlhodobo akumulovaná. Aj v prípade niekoľko metrov hrubých rašelinísk býva retenčný priestor, čiže miesto pre zadržanie vody z vyšších úhrnov zrážok, hrubý do 50 cm. Tento priestor je však viac než trištvrte roka stále plný vody, vyprázdni sa len v suchých obdobiach. Pokiaľ je rašelinisko schopné zadržať nejakú povodňovú vlnu, tak je to jedine v priebehu búrok počas vrcholiaceho leta,“ uvádza Lukáš Vlček z Ústavu pre hydrodynamiku AV ČR. „Pramene z rašelinísk teda v suchých obdobiach vysychajú, dotácia vodných tokov rašeliniskom sa tak v lete výrazne znižuje,“ dodáva vedec.
Rašelinisko v lete okolie príliš neochladí
Výsledky hydrologického modelu tiež nasvedčujú, že v ročnom súhrne rašelinisko vyparí podstatne menej vody než svah s lesnou pôdou. Za sledované obdobie rokov 2014 – 2022 šlo v priemere o 65 – 70 percent hodnoty výparu z lesného svahu (inými slovami, z lesného svahu sa vyparilo asi 1,5-krát viac vody než z rašeliniska).
Pokiaľ nie je rašelinisko zarastené stromami ako smrek či borovica blatka, evapotranspirácia (čiže výpar z povrchu pôdy a rastlín) je pre špecifické vlastnosti rašeliny a rašelinníka nízka. V prípade rašelinných smrečín vedci predpokladajú, že celkový ročný úhrn evapotranspirácie bude zodpovedať hodnotám v okolitom lese s bežnou pôdou. Potvrdzujú to aj výsledky merania teplôt vzduchu a povrchových teplôt pôdy.
„V chladnom období je rašelinisko miestom s najnižšími teplotami v krajine. Posledné dáta však poukazujú na fakt, že v suchých letných dňoch sa, naopak, stávajú teplejšími ako ich okolie. Ochladzovací efekt rašelinísk je teda veľmi sporný. Rašeliniská bez vyšších stromov ochladzujú krajinu menej než okolitý les,“ uzatvára Vlček.
Zdroj: TS AV ČR
(af)
