Plynová turbína je tepelný stroj, ktorý transformuje tepelnú energiu plynov na mechanickú prácu. Do plynovej turbíny sú privedené pracovnou látkou ohriate plyny alebo spaliny vznikajúce v iných strojoch. Plyny pri prechode turbínou odvádzajú svoju kinetickú energiu jej lopatkám. Parná turbína je klasickým typom plynovej turbíny pre veľké výkony, ktorá sa využíva ako pohon generátorov v jadrových a tepelných elektrárňach.
Slovenský rodák Aurel Stodola stál pri zrode novej generácie rotačných tepelných strojov – parných a plynových turbín, čo znamenalo koniec parnému stroju dominujúcemu v 19. storočí. Stodola sa nepokladá za vynálezcu turbín, ale bol objaviteľom, ktorý posunul svetovú technickú činnosť výrazne dopredu. Prvú parnú turbínu zostrojil v roku 1883 Laval a v roku 1884 Parsons postavil prvú reakčnú turbínu. Stodola vo svojom diele Parné a plynové turbíny, preložené z nemeckého originálu do piatich svetových jazykov, vypracoval náuku o stavbe parných turbín. Novátorský je aj jeho objav rázu pary a objav podchladenia pary pri prietoku dýzou. Stodola bol priekopníkom nového odboru – plynových turbín. Už v roku 1930 predpovedal, že lietadlá budú poháňať turbíny. Pravdepodobne si už v tej chvíli sám uvedomoval, že jeho priekopnícke dielo k tomu taktiež prispeje. Stodola je tiež objaviteľom dôležitého termodynamického Gouy-Stodolovho zákona, ktorý vysvetľuje energetické straty termodynamických premien, vznikajúcich v dôsledku ich nezvratnosti.
Ako konštruktér bol činný aj v oblasti protetiky. Spolu s chirurgom F. Sauerbruchom zostrojil pohyblivú umelú ruku. Prvý reálny úspech mala Stodolova ruka širokého úchopu, ktorá bola verejnosti predstavená v roku 1916. Táto protéza bola prvá ovládateľná protéza ruky, na ktorej sa prsty otvárali a zatvárali na princípe vysielania príkazov telom.
Okrem vedeckej a technickej činnosti bola v živote Aurela Stodolu ďalšia oblasť, v ktorej vynikal, a to pedagogická činnosť. Ako profesor pôsobil na jednej z najprestížnejších vysokých škôl – na Technickej vysokej škole v Zürichu. Pri katedre vybudoval rozsiahle strojnícke experimentálno-teoretické laboratórium, jedno z najmodernejších v Európe, pričom Katedru technickej mechaniky viedol až do svojej sedemdesiatky. Súčasníci sa o Stodolovi vyjadrovali ako o rodenom pedagógovi s matematickým talentom a veľkým maliarskym umením.
Stodolove vedecké práce v Zürichu, ktoré patrili k jeho prvým, sa zaoberali reguláciou vodných strojov. Základ jeho vedeckej činnosti spočíval v oblasti teórie automatickej regulácie a vo vedeckých základoch navrhovania a konštrukcie parných a spaľovacích turbín. Za najväčšie dielo Aurela Stodolu je považovaná kniha Parné a spaľovacie turbíny, ktorá bola preložená do viacerých jazykov. Pripisuje sa mu aj autorstvo grafického výpočtu krútivých a ohybových kmitov nosníkov a hriadeľov, ktorý sa dodnes využíva. Stodola sa tak stal jedným zo zakladateľov mechaniky strojov.
Aurel Stodola – pedagóg, vedec, konštruktér, filozof, etik – teda všestranná osobnosť, rozhodne presiahol hranice svojej doby.
V Centre vedecko-technických informácií SR bola zrealizovaná výstava Aurel Stodola – Majster techniky, ktorú je možné si zapožičať. V prípade záujmu nás kontaktujte na ncpvat@cvtisr.sk.
Zdroje:
Brožúra – Aurel Stodola – Majster techniky, CVTI SR
Plynová turbína. In: Wikipedia: otvorená encyklopédia [online].[cit. 2015-06-30] [vid. 2015-03-11]. Dostupné
Spracovala: Martina Pitlová
Uverejnila: ZČ