Výskum v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológiesa realizuje v rámci vedeckého programu expedície na Antarktíde. Vedci už majú za sebou takmer mesiac pobytu na polárnej stanici Johanna Gregora Mendela, ktorá je účelovým pracoviskom Masarykovej univerzity v Brne. Na expedícii sa partnersky spolupodieľa aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárikav Košiciach.
„Ekofyziologické výskumy chladnomilnej vegetácie na dlhodobých experimentálnych plochách pokračujú aj v roku 2017. Z vedeckých prístrojov permanentne inštalovaných na týchto lokalitách boli získané údaje o mikroklíme a fyziologickej aktivite machorastov z rodu Bryum. V niekoľkých sladkovodných jazierkach sme nainštalovali meracie zariadenia na stanovenie zmien procesu fotosyntézy v riasach a siniciach, v závislosti od zmien teploty vody a svetelného žiarenia,“ vysvetľuje prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc. z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Tohtoročné počasie na Antarktíde bolo pre prácu vedeckého tímu zatiaľ veľmi priaznivé, z čoho vyplýva, že terénne práce mali hladký priebeh. Vďaka tomu už momentálne vrcholia vedecké aktivity realizované jednotlivými pracovnými skupinami. Vedci počas večerov aktuálne spracovávajú získané vedecké údaje a odobraté vzorky prírodnín, ktoré budú následne detailne analyzované v laboratóriách európskych univerzít, najmä v Českej republike a na Slovensku.
Ak sa pozrieme špeciálne na botanický výskum, zahájené bolo mapovanie vegetácie maloplošných antarktických vegetačných oáz, teda miest, kde dochádza počas leta k úplnému rozpusteniu snehu a ľadu, a tak vznikajú podmienky pre rast rastlín. Vedci mapujú najmä biodiverzitu lišajníkov, machorastov, rias a siníc.
Vo vybraných lokalitách s rozdielnymi vlastnosťami prostredia tiež odobrali vzorky dominantných druhov lišajníkov (Usneaantarctica, Xanthoriaelegans), ktoré poslúžia na testovanie produkcie ich sekundárnych metabolitov v závislosti od environmentálnych vlastností prostredia.
„V laboratórnych podmienkach budeme následne testovať ich biologické funkcie, najmä s ohľadom na ochranu buniek pred UV žiarením a ich prípadné využitie vo farmaceutickom výskume. Mikrobiologický výskum je zameraný na analýzu populácií baktérií v sladkovodných zdrojoch (potoky a jazerá), baktérií osídľujúcich anorganické substráty a baktérií slizníc tučniakov a tuleňov. Klimaticko-glaciologická skupina realizuje detailné glaciologické a topografické merania ľadovcov v severnej časti ostrova. Analýza dát zozbieraných počas kontinuálneho merania ukazuje, že rok 2016 bol na ostrove najteplejším za posledných desať rokov meraní, a že antarktické leto začalo mimoriadne skoro už v októbri 2016,“ doplnil prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.
V rámci dlhodobého monitoringu členovia expedície analyzujú teplotný režim a hrúbku aktívnej vrstvy permafrostu. Na sledovanie zmien odtoku a chemizmu vôd vo vybraných povodiach severnej časti ostrova sa zameriava výskum v oblasti hydrológie. Táto pracovná skupina sa tiež venuje aj analýze fyzikálno-chemických zmien v jazerách a štúdiu vodnej bioty, ako aj odberu jadier jazerných sedimentov pre následnú rekonštrukciu klimatických a environmentálnych zmien v posledných tisícročiach.
Geologická skupina pracuje v teréne na odbere vzoriek a opisuje smery toku v lávových výlevoch a vulkanických žilách s cieľom objasniť geologické procesy spojené so vznikom ostrova. „S využitím VHF a FM rádiostaníc sme v kontakte s ďalšími prírodovedcami, ktorí realizujú svoje výskumy v iných častiach ostrova, resp. susedných ostrovoch. V súvislosti s koordináciou odletu zo stanice J. G. Mendela do Južnej Ameriky je pre nás dôležité udržiavanie kontaktu s posádkou polárnej stanice Marambio, ktorá bude medzistanicou pri návrate expedície domov. Predpokladaný odlet z ostrova Jamesa Rossa je v poslednej dekáde februára 2017. Termín odletu však môže významne ovplyvniť nízka oblačnosť, prípadne silný vietor,“ zhodnotil prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.
Informácie poskytla: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila a redigovala: ZVČ